{"CACHEDAT":"2026-05-13 09:39:04","TRANSLATEDAT":"2026-05-13 09:39:04","SOURCESIGNATURE":"53428cc23b376d8f574cef0388328c0f57172ba3d9383bffe6893418a8bce27a","SLUG":"click-be-wise-think-twice-Nu0x9T83SQ","MARKDOWN":"# **Arguments**\n\nStatements or reasons put forward to support or oppose a specific claim or position.\n\n## **Components of an Argument**\n\n* **Claim:** The main point or assertion being made.\n* **Evidence:** The supporting data or information.\n* **Reasoning:** The logical connection between the evidence and the claim.\n* **Backing:** Additional support for the warrant.\n* **Qualifier:** Statements that limit the strength of the claim.\n* **Rebuttal:** Counter-arguments or evidence that challenge the claim.\n\n# Deceptive Tactics\n\nDeceptive tactics in media and information manipulation are diverse and constantly evolving. And while all disinformation is deception, not all deception is disinformation. Deception is a broader category that includes any act intended to mislead, show the false and hide the truth. Examples of deceptive tactics are:  \n\n* **Lying:** Lying involves making up information or altering genuine information to deceive. This includes manipulating texts, quotes, photos, audios or videos deliberately to change their meaning or context, while still appearing authentic.\n* **Omission:** Omission involves deliberately withholding crucial information that could significantly alter the understanding or perception of a story or an information. Omissions is hard to recognise but is deceptive, as what is left unsaid can be as impactful as what is explicitly stated.\n* **Fabrication:** Some actors create entirely false content designed to mislead and cause harm. This can range from fake news articles, elaborate hoaxes to deepfakes. Generative AI-Tools can be easily misused to fabricate any kind of highly convincing content (images, audios, videos) to deceive.\n* **Misrepresentation:** Misrepresentation involves different deceptive tactics like making false connection, for example when headlines, visuals, or captions don't accurately represent the actual content. When genuine content is shared with false contextual information, for example an image taken out of context, it is done to deceive through framing the narrative in a particular way. Also, fake social media profiles or websites that impersonate genuine sources to appear credible is a deceptive techniques that is often used in media and information.  \n\nTo identify deceptive tactics common verification strategies should be used, especially evaluating whether the author might have a motive, such as financial benefit, political gain, or fame, that could affect the objectivity of the information; Considering who benefits from the information being believed or spread; Checking if the information presents multiple viewpoints or if it seems one-sided.  \n\n### ☑ Purpose Behind Information\n\n\n:::success\n- [ ] Inform – Provide facts, data, or explanations (e.g. news reports, documentaries)\n- [ ] Persuade – Influence opinions or actions (e.g. opinion articles, political ads)\n- [ ] Entertain – Amuse or engage the audience (e.g. movies, memes, comedy shows)\n- [ ] Sell something – Promote a product or service (e.g. ads, sponsored posts)\n- [ ] Educate – Teach or build knowledge/skills (e.g. textbooks, tutorials)\n- [ ] Inspire – Motivate or uplift (e.g. speeches, inspirational videos)\n- [ ] Manipulate – Mislead for personal, political, or financial gain (e.g. propaganda, disinformation)\n- [ ] Raise awareness – Highlight social, health, or environmental issues (e.g. campaigns, PSAs)\n- [ ] Document – Record events or information for future reference (e.g. archives, legal records)\n\n:::\n\n# **Evidence**\n\nFacts, data, or information that provide support for a claim or argument.\n\n## **Types of Evidence**\n\n* **Empirical Evidence:** Data and observations from experiments or real-world studies.\n* **Statistical Evidence:** Numerical data that illustrate trends, correlations, or patterns.\n* **Testimonial Evidence:** Statements or endorsements from experts or witnesses.\n* **Anecdotal Evidence:** Personal stories or examples that illustrate a point.\n* **Documentary Evidence:** Written records, documents, or publications.\n\n# Evidence-Based Arguments\n\nAn evidence-based argument is a claim or position supported by objective evidence such as data, research findings, or reliable observations. This approach ensures that arguments are logical and persuasive, relying on factual support rather than emotion or anecdote. It involves presenting a clear thesis and systematically connecting it to the evidence.\n\n### ☑ Verbal Cues that Indicate Arguments and Evidence or Examples\n\n\n:::success\nWhen assessing information critically, it is essential to identify evidence and well-established arguments. Here are some tips to help you in this process:\n\n- [ ] Identify if a piece of information refers to the primary source of data (the original scientific publication or the original dataset).\n- [ ] Check if a piece of information presents potential benefits and harms in the same way by not overestimating nor underestimating any of them. (E.g. \"This data indicates that it can be used to \\[potential benefit\\]. However, it also has the limitation of \\[potential negative aspect\\]\").\n- [ ] Pay attention to the adjectives used to describe the findings. They can be showing a subjective ways of presenting data and information. (E.g. \"This ==amazing== finding will be used for disease prevention\").\n- [ ] Review if a piece of information is opened to uncertainty and considers several possible outcomes. Avoid absolute statements. (E.g. *\"The new treatment __==will cure cancer==__\"*).\n- [ ] Check if the piece of information recognises that some aspects of the issue are unknown as socio-scientific issues are complex and with several potential solutions. (E.g. *\"Although some advances were made, there are details of its mechanism of action that __==are still unknown==__*\").\n- [ ] Analyze the consistency of the message.\n\n:::\n\n\n:::info\n* Vrij, A., Fisher, R. P., and Leal, S. (2022). How researchers can make verbal lie detection more attractive for practitioners. *Psychiatry, Psychology and Law, 30*(3), 383-396. [https://doi.org/10.1080/13218719.2022.2035842 ](https://doi.org/10.1080/13218719.2022.2035842)\n\n\n* Watson, C. (2022). Many researchers say they'll share data — but don't. *Nature, 606*, 583. *https://doi.org/10.1038/d41586-022-01692-1* \n* World Health Organization (WHO). (2020). Communicating and Managing Uncertainty in the COVID-19 Pandemic: A quick guide. \n\n:::\n\n\n## \n\n### ☑ Context of Information\n\n\n:::success\n- [ ] Identify the source / the author.\n- [ ] Identify why it was created.\n- [ ] Identify where it was created.\n\n\n- [ ] Identify local issues or perspectives that might shape the information.\n- [ ] Identify when it was created.\n- [ ] Identify underlying assumptions that might shape the information.\n- [ ] Identify for whom it was created.\n\n:::\n\n\n# Information \n\n### ☑ Identify Quality of Information\n\n\n:::success\nA criteria-based checklist to compare information from different sources is a structured approach to assess the quality, reliability, and relevance of the information from different sources. Journalists and fact-checkers use specific criteria to compare and evaluate the quality of information from different sources:\n\n\n**Criteria to assess the quality of information**\n\n* **Timeliness:** Identify the publication dates and if the information is current. \n* **Accuracy:** Check if the information is factually correct.\n* **Completeness:** Check if the information answers all 5W1H questions: What? Who? Where? When? Why? How? (distinguish superficial from in-depth information)\n* **Objectivity:** Identify who is quoted. Check if the information is balanced.\n* **Transparency:** Check if sources, methods, or data are clearly cited?\n\n:::\n\n\n# Logical Fallacies\n\n### ☑ Logical Fallacies\n\n\n:::success\n- [ ] Check for hasty generalisations - Conclusion from too little evidence.\n- [ ] Check for false dilemmas - Limiting options to two when more exist.\n- [ ] Check for straw man arguments - Misrepresenting a position to refute it easily.\n- [ ] Check for appeals to ignorance - Claiming truth due to lack of disproof.\n- [ ] Check for appeals to authority - Assuming truth based on authority alone.\n- [ ] Check for red herrings - Distracting from the main issue.\n- [ ] Check for false causes - Confusing correlation with causation.\n- [ ] Check for ad hominem - Attacking the person, not the argument. \n- [ ] Check for ad populum - Arguing truth from popularity.\n- [ ] Check for slippery slopes - Asserting one step leads to extremes.\n- [ ] Check for circular reasoning - Using the conclusion as a premise.\n\n:::\n\n\n:::info\n* De Waele, A., Claeys, A. S., and Opgenhaffen M. (2020). Preparing to face the media in times of crisis: training spokesperson' verbal and nonverbal cues. *Public Relations Review, 46*(2), 101871. [https://doi.org/10.1016/j.pubrev.2019.101871 ](https://doi.org/10.1016/j.pubrev.2019.101871 \"Persistent link using digital object identifier\")\n* Lu, F., and Sun, Y. (2022). COVID-19 vaccine hesitancy: The effects of combining direct and indirect online opinion cues on psychological reactance to health campaigns. *Computers in Human Behavior, 127*, 107057. [https://doi.org/10.1016/j.chb.2021.107057 ](https://doi.org/10.1016/j.chb.2021.107057 \"Persistent link using digital object identifier\")\n* Van der Bles, A. M., Van der Linden, S., Freeman, A. L. J., Mitchell. J., Galvao, A. B., Zaval, L., and Spiegelhalter, D. J. (2019). Communicating uncertainty about facts, numbers and science. *Royal Society Open Science, 6*, 181870__.__ [http://doi.org/10.1098/rsos.181870 ](http://doi.org/10.1098/rsos.181870)\n\n:::\n\n# Reverse Image Search\n\nA reverse image search is a technique that allows you to search and find information - about an image or/and its content - using an image instead of text. This technique can help you find a high-resolution version of an image, find similar images, or identify the original source of an image.\n\nAn online image finder is an incredibly useful tool for verifying content, finding higher resolution versions, or identifying the origin of an image. \n\n\n:::info\n* *Reverse image search - find similar images online* (no date) *DNS Checker*. Available at: https://dnschecker.org/reverse-image-search.php (Accessed: 5 December 2024) \n\n:::\n\n## Examples\n\n* \n* \n* \n* \n* [https://lenso.ai/](https://lenso.ai/el)\n* \n* \n\n# Manipulation\n\n# **Messenger's Motives to Distort Information**\n\nTypical reasons why messengers might distort the messages of authors include: \n\n* Personal Bias: A messenger may alter the content to align with their own beliefs, values, or interests, influencing how the message is conveyed to support a specific viewpoint or narrative.\n* Misinterpretation: A messenger might misunderstand or misinterpret the original message.\n* Sensationalism: A messenger may exaggerate or distort the information to make it more dramatic or appealing to their audience.\n* Simplification: A messenger might simplify or alter the original content to make it more accessible or understandable to their audience.\n* Intentional Manipulation: In some cases, messengers might deliberately modify the information for purposes of manipulation, to deceive or persuade the audience to adopt a particular view or take a specific action.\n\n### ☑ Evaluate Messenger's Possible Motives\n\n\n:::success\nTo evaluate whether a messenger has delivered information correctly or distorted it, the following aspects can be assessed:\n\n**Transparency & Consistency with Original Source:** \n\n- [ ] Does the messenger provide clear references to the original source?\n- [ ] Does the messenger's message align with the original content or author's intentions?\n\n\n- [ ] Are there significant discrepancies between what the messenger says and what the author communicated?\n\n**Motivation, Bias & Reputation:**\n\n- [ ] Does the messenger have any personal, financial, or ideological interests that might influence how they present the information? \n- [ ] Is the messenger known for a particular viewpoint or affiliation that could color their interpretation of the information? \n\n\n- [ ] What is the messenger's track record in delivering accurate, trustworthy information?\n\n**Objectivity or Use of Emotional Appeal:** \n\n- [ ] Does the messenger present the information clearly and objectively, or do they inject personal opinions or emotional language that could skew the message?\n\n:::\n\n\n:::info\n* Hallam, S. (no date) *Research guides: fact from fiction: author credibility*. Available at: https://libguides.whitworth.edu/factfromfiction/authorcredibility (Accessed: 5 December 2024).\n\n\n* Port, G. (no date) *All saints' college libguides: research & referencing: source evaluation*. Available at: https://libguides.allsaints.wa.edu.au/c.php?g=929914&p=6721908 (Accessed: 5 December 2024).\n\n:::\n\n# Verbal Cues that Indicate Opinions or Uncertainty\n\nDifferentiating between evidence and opinion is a fundamental step when assessing information critically. \n\n## Tips to Help You to Identify Opinion:\n\n\n:::tip\nIdentify the language associated with personal beliefs. (E.g. *\"I believe\"*, *\"I think\"*, *\"Personally\"*, etc.)\n\n:::\n\n\n:::tip\nIdentify the expressions associated with personal interpretation of data, especially when the source has no expertise in the field. (E.g. *\"From this it can be deducted that….\", \"\"* ).\n\n:::\n\n\n:::tip\nPay attention to the underlying beliefs, emotions and/or political/economic/societal orientation that can be affecting the way information is communicated.\n\n:::\n\n\n:::tip\nPay attention to the tone with which the information is communicated. (E.g. when the tone sounds urgent, the feeling of urgency is increased in the receptor of that information).\n\n:::\n\n\n:::tip\nIdentify if uncertainty is clearly communicated. (E.g. \"*Our data show that 50 out of 1000 participants have \\[X\\] characteristic*\"; \"If we continue this path, this future climatological scenario is unlikely to become a reality\").\n\n:::\n\n\n:::tip\nBe aware of the indirect ways of expressing opinion. (E.g. Reacting to a post or to a comment on a post; Sharing a post.)\n\n:::","HTML":"

Argumenty

\n

Vyhlásenia alebo dôvody predložené na podporu alebo proti konkrétnemu tvrdeniu alebo stanovisku.

\n

Súčasti argumentu

\n
    \n
  • Tvrdenie: Hlavný bod alebo tvrdenie, ktoré sa uvádza.
    • \n
  • Dôkazy: Podporné údaje alebo informácie.
    • \n
  • Úvaha: Logická súvislosť medzi dôkazom a tvrdením.
    • \n
  • Podpora: Dodatočná podpora tvrdenia.
    • \n
  • Kvalifikátor: Vyjadrenia, ktoré obmedzujú silu tvrdenia.
    • \n
  • Vyvrátenie: Protiargumenty alebo dôkazy, ktoré spochybňujú tvrdenie.
    • \n
\n

Klamlivé taktiky

\n

Klamlivé taktiky v médiách a manipulácia s informáciami sú rôznorodé a neustále sa vyvíjajú. A hoci všetka dezinformácia je klamstvo, nie každé klamstvo je dezinformácia. Klamstvo je širšia kategória, ktorá zahŕňa akýkoľvek čin zameraný na zavádzanie, prezentovanie nepravdy a skrývanie pravdy. Príklady klamlivých taktík sú:  

\n
    \n
  • Klamstvo: Klamstvo spočíva vo vymýšľaní informácií alebo v pozmeňovaní pravdivých informácií s cieľom oklamať. Zahŕňa to úmyselnú manipuláciu s textami, citátmi, fotografiami, zvukovými záznamami alebo videami s cieľom zmeniť ich význam alebo kontext, pričom naďalej pôsobia autenticky.
    • \n
  • Vynechanie: Vynechanie spočíva v úmyselnom zatajovaní kľúčových informácií, ktoré by mohli výrazne zmeniť chápanie alebo vnímanie príbehu alebo informácie. Vynechania je ťažké rozpoznať, ale sú klamlivé, pretože to, čo sa nepovie, môže mať rovnaký vplyv ako to, čo sa výslovne uvádza.
    • \n
  • Vymýšľanie: Niektorí aktéri vytvárajú úplne falošný obsah určený na zavádzanie a spôsobenie škody. Môže to byť od falošných novinových článkov, prepracovaných hoaxov až po deepfakes. Generatívne nástroje umelej inteligencie sa dajú ľahko zneužiť na vytvorenie akéhokoľvek vysoko presvedčivého obsahu (obrázky, zvukové záznamy, videá) s cieľom oklamať.
    • \n
  • Skresľovanie: Skresľovanie zahŕňa rôzne klamlivé taktiky, ako je vytváranie falošných súvislostí, napríklad keď titulky, vizuály alebo popisy presne neodzrkadľujú skutočný obsah. Keď sa autentický obsah zdieľa s falošnými kontextovými informáciami, napríklad s obrázkom vytrhnutým z kontextu, robí sa to s cieľom oklamať prostredníctvom rámcovania naratívu určitým spôsobom. Takisto falošné profily na sociálnych médiách alebo webové stránky, ktoré sa vydávajú za autentické zdroje, aby pôsobili dôveryhodne, sú klamlivými technikami, ktoré sa často používajú v médiách a informáciách.  
    • \n
\n

Na identifikáciu klamlivých taktík by sa mali používať bežné stratégie overovania, najmä posúdenie, či autor môže mať motív, ako je finančný prospech, politický zisk alebo sláva, ktorý by mohol ovplyvniť objektívnosť informácií; zváženie, komu prospieva, ak sa informáciám uverí alebo ak sa šíria; overenie, či informácie prezentujú viacero pohľadov, alebo či sa zdajú jednostranné. 

\n

☑ Účel informácií

\n
\n
\n\n
    \n
  • Informovať – poskytovať fakty, údaje alebo vysvetlenia (napr. spravodajské reportáže, dokumentárne filmy)
    • \n
  • Presvedčiť – Ovplyvniť názory alebo konanie (napr. názorové články, politické reklamy)
    • \n
  • Zabaviť – pobaviť alebo zaujať publikum (napr. filmy, memy, komediálne relácie)
    • \n
  • Predať niečo – propagovať produkt alebo službu (napr. reklamy, sponzorované príspevky)
    • \n
  • Vzdelávať – Učiť alebo budovať vedomosti/zručnosti (napr. učebnice, návody)
    • \n
  • Inšpirovať – Motivovať alebo povzbudiť (napr. prejavy, inšpiratívne videá)
    • \n
  • Manipulovať – zavádzať s cieľom osobného, politického alebo finančného zisku (napr. propaganda, dezinformácie)
    • \n
  • Zvyšovať povedomie – Zdôrazňovať sociálne, zdravotné alebo environmentálne problémy (napr. kampane, verejné oznamy)
    • \n
  • Dokumentovať – zaznamenávať udalosti alebo informácie pre budúce použitie (napr. archívy, právne záznamy)
    • \n
\n
\n
\n

Dôkaz

\n

Fakty, údaje alebo informácie, ktoré podporujú tvrdenie alebo argument.

\n

Druhy dôkazov

\n
    \n
  • Empirické dôkazy: Údaje a pozorovania z experimentov alebo štúdií v reálnom svete.
    • \n
  • Štatistické dôkazy: Číselné údaje, ktoré ilustrujú trendy, korelácie alebo vzory.
    • \n
  • Svedecké dôkazy: Vyhlásenia alebo potvrdenia od odborníkov alebo svedkov.
    • \n
  • Anekdotické dôkazy: Osobné príbehy alebo príklady, ktoré ilustrujú určitý bod.
    • \n
  • Dokumentárne dôkazy: Písomné záznamy, dokumenty alebo publikácie.
    • \n
\n

Argumenty založené na dôkazoch

\n

Argument založený na dôkazoch je tvrdenie alebo stanovisko podložené objektívnymi dôkazmi, ako sú údaje, výsledky výskumu alebo spoľahlivé pozorovania. Tento prístup zaručuje, že argumenty sú logické a presvedčivé a opierajú sa o faktickú podporu, nie o emócie alebo anekdoty. Zahŕňa prezentáciu jasnej tézy a jej systematické prepojenie s dôkazmi.

\n

☑ Verbálne signály, ktoré naznačujú argumenty a dôkazy alebo príklady

\n
\n
\n\n

Pri kritickom hodnotení informácií je nevyhnutné identifikovať dôkazy a dobre podložené argumenty. Tu je niekoľko tipov, ktoré vám v tomto procese pomôžu:

\n
    \n
  • Zistite, či sa informácia odvoláva na primárny zdroj údajov (pôvodnú vedeckú publikáciu alebo pôvodný súbor údajov).
    • \n
  • Skontrolujte, či informácia prezentuje potenciálne prínosy a riziká rovnakým spôsobom, bez ich nadhodnocovania alebo podhodnocovania. (Napr. „Tieto údaje naznačujú, že sa dajú využiť na [potenciálny prínos]. Majú však aj obmedzenie v podobe [potenciálneho negatívneho aspektu]“).
    • \n
  • Venujte pozornosť prídavným menám použitým na opis zistení. Môžu naznačovať subjektívny spôsob prezentácie údajov a informácií. (Napr. „Toto úžasné zistenie sa použije na prevenciu chorôb“).
    • \n
  • Skontrolujte, či je informácia otvorená neistote a zohľadňuje viacero možných výsledkov. Vyhnite sa absolútnym tvrdeniam. (Napr. „Nová liečba vylieči rakovinu“).
    • \n
  • Skontrolujte, či informácia uznáva, že niektoré aspekty problému sú neznáme, keďže sociálno-vedecké otázky sú komplexné a majú viacero potenciálnych riešení. (Napr. „Hoci sa dosiahli určité pokroky, niektoré podrobnosti o mechanizme pôsobenia sú stále neznáme“).
    • \n
  • Analyzujte konzistentnosť správy.
    • \n
\n
\n
\n
\n
\n\n
    \n
  • Vrij, A., Fisher, R. P. a Leal, S. (2022). Ako môžu výskumníci urobiť verbálnu detekciu lží atraktívnejšou pre odborníkov. Psychiatria, psychológia a právo, 30(3), 383-396. https://doi.org/10.1080/13218719.2022.2035842
    • \n
  • Watson, C. (2022). Mnohí výskumníci tvrdia, že budú zdieľať údaje – ale nerobia to. Nature, 606, 583. https://doi.org/10.1038/d41586-022-01692-1
    • \n
  • Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). (2020). Komunikácia a riadenie neistoty v pandémii COVID-19: Stručný sprievodca. {"id":"eb329bc0-3775-45b7-9092-6a24e3f65fe3"}
    • \n
\n
\n
\n

☑ Kontext informácií

\n
\n
\n\n
    \n
  • Určite zdroj / autora.
    • \n
  • Určite, prečo bola vytvorená.
    • \n
  • Určite, kde bol vytvorený.
    • \n
  • Určite miestne problémy alebo perspektívy, ktoré by mohli ovplyvniť informácie.
    • \n
  • Určite, kedy bola vytvorená.
    • \n
  • Určite základné predpoklady, ktoré by mohli ovplyvniť informácie.
    • \n
  • Zistite, pre koho bol vytvorený.
    • \n
\n
\n
\n

Informácie

\n

☑ Identifikácia kvality informácií

\n
\n
\n\n

Kontrolný zoznam založený na kritériách na porovnanie informácií z rôznych zdrojov je štruktúrovaný prístup k posúdeniu kvality, spoľahlivosti a relevantnosti informácií z rôznych zdrojov. Novinári a overovatelia faktov používajú špecifické kritériá na porovnanie a hodnotenie kvality informácií z rôznych zdrojov: Kritériá na posúdenie kvality informácií

\n
    \n
  • Aktualita: Zistite dátumy uverejnenia a či sú informácie aktuálne.
    • \n
  • Presnosť: Skontrolujte, či sú informácie fakticky správne.
    • \n
  • Úplnosť: Skontrolujte, či informácie odpovedajú na všetky otázky 5W1H: Čo? Kto? Kde? Kedy? Prečo? Ako? (rozlišujte medzi povrchnými a podrobnými informáciami)
    • \n
  • Objektívnosť: Zistite, kto je citovaný. Skontrolujte, či sú informácie vyvážené.
    • \n
  • Transparentnosť: Skontrolujte, či sú zdroje, metódy alebo údaje jasne citované?
    • \n
\n
\n
\n

Logické chyby

\n

☑ Logické chyby

\n
\n
\n\n
    \n
  • Skontrolujte, či sa neobjavujú unáhlené generalizácie – závery vyvodené z príliš malého množstva dôkazov.
    • \n
  • Skontrolujte, či sa nevyskytujú falošné dilemy – obmedzenie možností na dve, keď ich existuje viac.
    • \n
  • Skontrolujte, či sa v texte nevyskytujú argumenty typu „straw man“ – skresľovanie stanoviska s cieľom ľahko ho vyvrátiť.
    • \n
  • Skontrolujte, či sa neobjavujú odvolania na nevedomosť – tvrdenie o pravde na základe chýbajúceho vyvrátenia.
    • \n
  • Skontrolujte, či sa nepoužíva odvolávanie sa na autoritu – predpokladanie pravdy len na základe autority.
    • \n
  • Skontrolujte, či sa neobjavujú falošné stopy – odvádzanie pozornosti od hlavnej témy.
    • \n
  • Skontrolujte, či sa neobjavujú falošné príčiny – zamieňanie korelácie s kauzalitou.
    • \n
  • Skontrolujte, či sa neobjavujú argumenty ad hominem – útoky na osobu, nie na argument.
    • \n
  • Skontrolujte, či sa nepoužíva argument ad populum – tvrdenie pravdy na základe popularity.
    • \n
  • Skontrolujte, či sa neobjavujú „šikmé plochy“ – tvrdenie, že jeden krok vedie k extrémom.
    • \n
  • Skontrolujte kruhové uvažovanie – použitie záveru ako predpokladu.
    • \n
\n
\n
\n
\n
\n\n
    \n
  • De Waele, A., Claeys, A. S. a Opgenhaffen M. (2020). Príprava na stretnutie s médiami v čase krízy: tréning verbálnych a neverbálnych signálov hovorcu. Public Relations Review, 46(2), 101871. https://doi.org/10.1016/j.pubrev.2019.101871
    • \n
  • Lu, F. a Sun, Y. (2022). Váhavosť voči očkovaniu proti COVID-19: Vplyv kombinácie priamych a nepriamych online signálov názorov na psychologickú rezistenciu voči zdravotným kampaniam. Computers in Human Behavior, 127, 107057. https://doi.org/10.1016/j.chb.2021.107057
    • \n
  • Van der Bles, A. M., Van der Linden, S., Freeman, A. L. J., Mitchell. J., Galvao, A. B., Zaval, L., a Spiegelhalter, D. J. (2019). Komunikácia neistoty o faktoch, číslach a vede. Royal Society Open Science, 6, 181870. http://doi.org/10.1098/rsos.181870
    • \n
\n
\n
\n

Reverzné vyhľadávanie obrázkov

\n

Reverzné vyhľadávanie obrázkov je technika, ktorá vám umožňuje vyhľadávať a nájsť informácie – o obrázku alebo/a jeho obsahu – pomocou obrázku namiesto textu. Táto technika vám môže pomôcť nájsť verziu obrázku s vysokým rozlíšením, nájsť podobné obrázky alebo identifikovať pôvodný zdroj obrázku.

\n

Online vyhľadávač obrázkov je nesmierne užitočný nástroj na overovanie obsahu, hľadanie verzií s vyšším rozlíšením alebo identifikáciu pôvodu obrázku.

\n
\n
\n\n
    \n
  • Reverzné vyhľadávanie obrázkov – nájdenie podobných obrázkov online (bez dátumu) DNS Checker. Dostupné na: https://dnschecker.org/reverse-image-search.php (Prístup: 5. december 2024)
    • \n
\n
\n
\n

Príklady

\n\n

Manipulácia

\n

Motívy poslov pri skresľovaní informácií

\n

Medzi typické dôvody, prečo poslovia môžu skresľovať posolstvá autorov, patria:

\n
    \n
  • Osobná zaujatosť: Posol môže zmeniť obsah tak, aby zodpovedal jeho vlastným presvedčeniam, hodnotám alebo záujmom, čím ovplyvní spôsob, akým je posolstvo odovzdávané, aby podporil konkrétny názor alebo naratív.
    • \n
  • Nesprávny výklad: Posol môže pôvodnú správu nesprávne pochopiť alebo nesprávne interpretovať.
    • \n
  • Senzacionalizmus: Posol môže informácie preháňať alebo skresľovať, aby boli dramatickejšie alebo atraktívnejšie pre jeho publikum.
    • \n
  • Zjednodušenie: Posol môže zjednodušiť alebo zmeniť pôvodný obsah, aby bol prístupnejší alebo zrozumiteľnejší pre jeho publikum.
    • \n
  • Úmyselná manipulácia: V niektorých prípadoch môžu poslovia úmyselne upravovať informácie s cieľom manipulovať, oklamať alebo presvedčiť publikum, aby prijalo určitý názor alebo vykonalo konkrétnu činnosť.
    • \n
\n

☑ Vyhodnoťte možné motívy posla

\n
\n
\n\n

Na posúdenie, či posol informácie podal správne alebo ich skreslil, je možné zhodnotiť nasledujúce aspekty: Transparentnosť a súlad s pôvodným zdrojom:

\n
    \n
  • Poskytuje posol jasné odkazy na pôvodný zdroj?
    • \n
  • Je správa posla v súlade s pôvodným obsahom alebo zámermi autora?
    • \n
  • Existujú významné nezrovnalosti medzi tým, čo hovorí posol, a tým, čo autor komunikoval?
    • \n

    Motivácia, zaujatosť a reputácia:

    \n
  • Má posol nejaké osobné, finančné alebo ideologické záujmy, ktoré by mohli ovplyvniť spôsob, akým informácie prezentuje?
    • \n
  • Je posol známy svojím konkrétnym názorom alebo príslušnosťou, ktoré by mohli ovplyvniť jeho interpretáciu informácií?
    • \n
  • Aké má posol doterajšie výsledky v poskytovaní presných a dôveryhodných informácií?
    • \n

    Objektivita alebo využitie emocionálneho apelovania:

    \n
  • Prezentuje posol informácie jasne a objektívne, alebo do nich vnáša osobné názory alebo emotívny jazyk, ktoré by mohli skresliť posolstvo?
    • \n
\n
\n
\n
\n
\n\n
    \n
  • Hallam, S. (bez dátumu) Príručky pre výskum: fakty a fikcia: dôveryhodnosť autora. Dostupné na: https://libguides.whitworth.edu/factfromfiction/authorcredibility (Dostupné: 5. decembra 2024).
    • \n
  • Port, G. (bez dátumu) All Saints' College Libguides: Výskum a citovanie: Hodnotenie zdrojov. Dostupné na: https://libguides.allsaints.wa.edu.au/c.php?g=929914&p=6721908 (Prístup: 5. december 2024).
    • \n
\n
\n
\n

Verbálne náznaky, ktoré naznačujú názory alebo neistotu

\n

Rozlišovanie medzi dôkazmi a názorom je základným krokom pri kritickom hodnotení informácií.

\n

Tipy, ktoré vám pomôžu identifikovať názor:

\n
\n
\n\n

Identifikujte jazyk spojený s osobnými presvedčeniami. (Napr. „Verím“, „Myslím si“, „Osobne“ atď.)

\n
\n
\n
\n
\n\n

Identifikujte výrazy spojené s osobným výkladom údajov, najmä ak zdroj nemá odborné znalosti v danej oblasti. (Napr. „Z toho možno vyvodiť, že…“, „“).

\n
\n
\n
\n
\n\n

Venujte pozornosť základným presvedčeniam, emóciám a/alebo politickej/ekonomickej/spoločenskej orientácii, ktoré môžu ovplyvňovať spôsob, akým sú informácie komunikované.

\n
\n
\n
\n
\n\n

Venujte pozornosť tónu, akým sú informácie komunikované. (Napr. keď tón znie naliehavo, pocit naliehavosti sa u príjemcu týchto informácií zvyšuje).

\n
\n
\n
\n
\n\n

Zistite, či je neistota jasne komunikovaná. (Napr. „Naše údaje ukazujú, že 50 z 1000 účastníkov má charakteristiku [X]“; „Ak budeme pokračovať touto cestou, je nepravdepodobné, že sa tento budúci klimatologický scenár stane realitou“).

\n
\n
\n
\n
\n\n

Buďte si vedomí nepriamych spôsobov vyjadrovania názoru. (Napr. reakcia na príspevok alebo komentár k príspevku; zdieľanie príspevku.)

\n
\n
","UPDATEDAT":"2026-05-11T20:47:29.450Z","LANG":"sk","ID":"eb329bc0-3775-45b7-9092-6a24e3f65fe3","TITLE":"Kliknite / Buďte opatrní a dvakrát si to premyslite","SOURCELANG":"en"}