{"CACHEDAT":"2026-05-13 09:38:28","TRANSLATEDAT":"2026-05-13 09:38:28","SOURCESIGNATURE":"10c4d51305fc0b93abf8f09cb6e412660e0337ea2dbfad9c9f8048a9e4af9c72","SLUG":"information-sources-information-environments-4vXACS9AdV","MARKDOWN":"# Information {{(mis)information}}\n\nany material related to a topic or issue (here: SSI): facts, claims, data, descriptions, arguments, interpretations, quotations, statistics, images, media etc. \n\n→ misinformation, disinformation, malinformation\n\n# Information Item\n\nspecific unit of information that someone encounters in a given situation \\n→ appears in the form of a genre (e.g., an article, a post, a video, a report, a tweet, an interview) \\n→ in an information environment (e.g., a website, a social media platform, a conversation, a newspaper)\n\n## Publication Date\n\ndate when an information item was originally published, posted, or broadcast\\n→ indicates how current the content is and whether it may have been overtaken by newer findings, events, or developments\n\n## Content\n\nwhat is actually said, shown, claimed, or explained in an information item\n\n→ fabricated content, manipulated content\n\n## Message\n\ncommunicative meaning that results from how an author or publisher selects, emphasises, frames, and structures the content → viewpoints / positions\n\n## Preview\n\ncompact visual representation of an information item, typically combining title, snippet, domain/URL, and sometimes a thumbnail — used in feeds, search results, and when links are shared on social media or in messaging apps\n\n## Snippet\n\nthe brief descriptive text component within a preview — typically a sentence or two excerpted or generated from the content of the underlying information item\n\n## Reference\n\ninformation item or source that is cited, quoted, linked, or referred to within another information item\\n→ makes it possible to trace information back towards its origin\\n→ following references is a key strategy for evaluating reliability\n\n# Source\n\norigin of an information item — used in two senses:\n\n**as actor:**\n\n* strictly: the author or creator who produced the content\n* in broader use: the information environment in which it appears\n* in everyday use: even the person, account, or bot who shared it with you (the \"distributor\")\n\n**as item:** \n\n* the information item itself, classified by degree of mediation (primary, secondary, tertiary) and by source type\n\n## Content-Creator / Author `{{creator}}`\n\nperson or organisation that creates the original content of an information item \\n→ may be identified, pseudonymous, or anonymous\n\n## Degree of Mediation\n\nThe degree of mediation does show is how far the information item is from the original material — and therefore how many steps of selection, interpretation, and potential distortion lie in between.\n\n\n:::warning\nThe degree of mediation does not determine reliability or trustworthiness. \\n→ A primary source can be biased, incomplete, or wrong (e.g., an eyewitness account, a misleading dataset). \\n→ A secondary source can be more reliable than the primary material it reports on (e.g., a fact-checked article correcting a politician's claims). \n\n:::\n\n| Degree of Mediation | Epistemic Proximity / Relation to Original Information Item | Examples |\n|---------------------|-------------------------------------------------------------|----------|\n| ### Primary Source | Directly presents, documents, analyses, or interprets **original information:** raw data, original events, or firsthand experience | WHO research report, eyewitness account, original dataset, parliamentary speech |\n| ### Secondary Source | References and reports on, analyses, interprets, comments on, or reframes one or more primary information items | Newspaper article about the WHO report, textbook chapter summarising research findings, social media post quoting from a scientific study and commenting on the quote |\n| ### Tertiary Source | References, compiles, or summarises multiple primary and/or secondary information items, typically without presenting new original information | TikTok video reacting to a tweet that commented on a scientific study, Wikipedia entry, encyclopedia overview |\n\n## Source Types\n\n| **Source Type**
What kind of source is this? | **Authors / Creators**
Who is typically behind it? | **Primary Interest**
What is their main purpose? | **Communicative Intentions**
How do they typically communicate? | **Pre-Publication Review**
How carefully is the information checked before publication? | **Implications for Reliability and Trustworthiness**
How does this affect reliability and trustworthiness? | **Genres**
What formats do information items in this source type typically take? |\n|-------------------------------------------|------------------------------------------------|----------------------------------------------|-------------------------------------------------------------|-------------------------------------------------------------------------------------|--------------------------------------------------------------------------------------------------------|------------------------------------------------------------------------------|\n| **Academic / Educational** | - Universities
- Research institutions
- Schools
- Scholarly publishers | - Knowledge production
- Education | - Informing
- Explaining
- Documenting evidence | Often formally reviewed, though the level of review varies. | Often stronger in evidence use and documentation, but findings may be preliminary, narrowly scoped, or superseded by newer research. | - Journal article
- Textbook
- Lecture recording
- Encyclopedia entry |\n| **Commercial / Promotional** | - Companies
- Brands
- Industry associations
- Sponsored creators | - Profit
- Market position
- Reputation | - Promoting
- Selling
- Building brand trust | Usually internally reviewed for brand, legal, or marketing purposes. | Professionally produced and shaped by commercial interests; marketing and information are often blurred. | - Sponsored post
- Brand blog
- Product microsite
- Corporate press release |\n| **Individual / Personal** | - Private persons
- Unaffiliated creators
- Personal networks | - Self-expression
- Sharing
- Opinion
- Experience
- … | - Expressing
- Sharing
- Commenting
- Entertaining | Usually not formally reviewed before publication. | Can offer firsthand perspectives, but reliability, expertise, and accountability vary widely. | - Personal blog
- Forum comment
- Private message
- Personal video |\n| **Journalistic** | - News organisations
- Editorial teams
- Independent journalists | - Public reporting
- Audience reach | - Reporting
- Interpreting
- Investigating
- Commenting | Often editorially reviewed, though standards vary. | Can provide verified and contextualised reporting, but quality varies by outlet, genre, speed, and commercial pressure. | - News article
- Feature
- Opinion piece
- Editorial
- Investigative podcast |\n| **Philanthropic / Service-oriented** | - Humanitarian organisations
- Charitable foundations
- Service-oriented NGOs | - Public benefit
- Aid
- Welfare | - Informing
- Supporting
- Coordinating aid
- Raising awareness | Often internally reviewed, though standards vary. | Often mission-driven and grounded in practical experience, but scope, independence, and evidence use vary. | - Aid programme page
- Foundation project report
- Charity newsletter |\n| **Political / Advocacy** | - Parties
- Campaigns
- Advocacy groups
- Activists
- Lobbying groups | - Advocacy
- Persuasion
- Mobilisation | - Persuading
- Pressuring
- Agenda-setting
- Mobilising | Usually strategically reviewed to support a position or campaign. | Important for public debate, but often shaped by advocacy, persuasion, or institutional interests. | - Party programme
- Campaign ad
- Manifesto
- Lobbying paper |\n| **Professional / Membership-based** | - Professional associations
- Trade unions
- Chambers
- Learned societies | - Member interests
- Professional standards | - Representing
- Standard-setting
- Coordinating
- Informing members | Often internally reviewed for accuracy and consistency. | Often grounded in domain expertise, but perspective may reflect member interests rather than broader public interest. | - Professional guideline
- Member newsletter
- Position paper
- Sector report |\n| **Public / Official** | - Governments
- Ministries
- Public authorities
- International organisations | - Public mandate
- Regulation
- Policy | - Announcing
- Regulating
- Legitimising
- Informing the public | Usually formally reviewed and approved before publication. | Often authoritative about official positions and decisions, but may be selective, strategic, or self-presentational. | - Policy document
- Official statement
- FAQ page
- Ministry report |\n\n\n:::info\nGenres are not exclusive to a single source category. A newsletter, for example, can be commercial, philanthropic, or professional. The genre alone is not a sufficient indicator of reliability or trustworthiness.\n\n:::\n\n## Source Reliability\n\nModern knowledge is so specialised that no individual can verify all claims independently. We have to rely on **experts** and on **credible sources**. But this reliance is only as good as our ability to identify who genuinely is an expert and which sources have been produced under conditions that support reliability. \n\nThree complementary angles support this judgement: \n\n* **Editorial Review**\\nhow the source was created\n* **Fact-Checking**\\nthe verification of specific claims\n * by editors before publication, or \n * by independent organisations afterwards\n* **Lateral Reading** \\nthe recipient's own investigation of the source: leaving the source itself and consulting what reliable independent references say about it\n\n### Editorial Review\n\nA formal pre-publication process by which information items are selected for publication, framed, modified, or omitted — and through which their content is quality-checked against the publisher's standards before reaching the public. \n\nEditorial review thus combines two functions:\n\n* Selection and framing: deciding which information is published, how it is framed, and what is left out \n* Quality contro and fact-checking: verifying accuracy, sources, and evidence\n\nRigour varies — from informal one-person editing to formal multi-stage review. In traditional publication contexts, these roles were typically performed by separate entities — a journalist (content-creator) and a newspaper editorial team (content-editor). Peer review in academic publishing is a specialised form.\n\n\n:::warning\n**Editorial review is not neutral.**\\nA formal process and a rigorous quality check do not preclude bias. Editorial decisions reflect the motives, interests, and editorial line of the publishing organisation — its mission, ownership, funding, and target audience. The same piece can be carefully checked *and* framed in ways that serve the publisher's agenda. Quality and bias are not mutually exclusive.\n\nThis is **Editorial Gatekeeping** in action. An analogous function on digital platforms is performed by Algorithmic Gatekeeping.\n\n:::\n\nIn digital environments, the boundaries shift. The editorial role is often bypassed — anyone with an account can post or share information items without editorial review or institutional backing. At the same time, the ==operator== role becomes more prominent: ==algorithmic curation, sponsored content, and recommendation systems== shape visibility in ways that traditional distribution networks did not.\n\n\n:::warning\nThe reliability of an information item depends on its content-creator and the editorial review it received — not on whoever shared it.\n\n* a retweeted article: the account that shared it is not its author — there is a separate author behind the article \n* a bot posting a link: the bot that posted it is not its creator — the linked content has its own creator\n\n:::\n\n### Fact-Checking {\\[fact checker\\]}\n\nThe practice of verifying factual claims in information items. \n\nFact-checking exists in two distinct contexts:\n\n* **Pre-publication**: a specialised editorial role within publishing organisations, verifying claims before they are made public \n* **Post-publication**: independent organisations (see below) that evaluate already-published claims and produce their own information items in response\n\n\n:::info\n#### AFP Fact Check (France)\n\n* **Languages:** English, French\n* **Focus**: n dubious pictures, videos, official statements and other misinformation that appears online\n* **Funding:** partially subsidised by the French government, also receives direct support from Facebook.\n* **Link:** \n\n#### BBC Reality Check (United Kingdom)\n\n* **Language:** English\n* **Focus:** rumours and claims from news sites or social media\n* **Funding:** publicly funded\n* **Link:** \n\n#### Correctiv (Germany)\n\n* **Languages**: German; also publishes in Arabic, English, French, Russian and Turkish via partner outlets\n* **Focus**: mis- and disinformation, investigative journalism\n\n **Funding**: donations (major donors include Luminate, Brost-Stiftung, Open Society Foundations, Google, Deutsche Telekom); a commercial subsidiary receives payment from Facebook for fact-checking content \n* Link: \n\n#### dpa-Faktencheck (Germany)\n\n* **Languages**: German, Dutch, French (Germany, Austria, Switzerland, Netherlands, Belgium, Luxembourg)\n* **Focus**: claims of public relevance; political statements and viral content\n* **Funding**: market-funded news agency; minor project funding (Google News Initiative, EU); Meta cooperation flagged per fact-check\n* **Link**: \n\n#### FactCheck.org (United States)\n\n* **Language**: English\n* **Focus**: US political claims and statements; viral hoaxes\n* **Funding**: Annenberg Public Policy Center, University of Pennsylvania, primarily funded by the Annenberg Foundation; Meta partnership ran from 2016 until ending in 2025 \n* **Link**: \n\n#### **Faktabaari (Finland)**\n\n* **Languages:** Finnish, Swedish, English\n* **Focus:** fact-checks, especially during local, national and European elections\n* **Funding:** primarily via third sector grants and prizes\n* **Link:** \n\n#### Maldita.es (Spain)\n\n* **Language**: Spanish\n* **Focus**: politics, science, health, climate, migration, gender; community-driven\n* **Funding**: nonprofit foundation; donations, membership, platform partnerships (Meta, Google), EU research projects\n* **Link**: \n\n#### Pagella Politica (Italy)\n\n* **Language**: Italian\n* **Focus**: statements by Italian politicians (sister site Facta.news covers viral mis-/disinformation)\n* **Funding**: private company; revenue from media clients, Meta partnership (via Facta.news), EU and Erasmus+ project funding\n* **Link**: \n\n#### **Reuters Fact Check** (UK)\n\n* **Language**: English\n* **Focus**: Visual material, claims posted on social media\n* **Funding**: Reuters, Facebook provides financial support\n* **Link**: \n\n#### Snopes (USA)\n\n* **Language**: English\n* **Focus**: urban legends, internet rumours, US political and social claims\n* **Funding**: independent media company; advertising and member subscriptions; previous Meta partnership ended 2019\n* **Link**: \n\n:::\n\n\n:::warning\nMost major fact-checking organisations receive funding or partnership payments from large digital platforms (Meta/Facebook in particular). This relationship is openly disclosed but warrants critical reflection.\n\n:::\n\n\n:::tip\nEDMO Monthly Fact-Checking Briefs: \n\n:::\n\n### Lateral Reading\n\nLateral reading is a strategy of evaluating sources like a fact-checker. \n\nThe initial focus is on questioning the source (who is behind the content), not the content itself. Instead of reading vertically — staying on a website and analysing it from top to bottom — you leave the site quickly, search for the source's name, and check what other trustworthy sites say about it. If the source seems untrustworthy, don't waste your time on it. Find a better source.\n\nThe same lateral approach also works for verifying digital platforms, specific claims, quotes, or statistics within the content: leave the page and search for independent confirmation.\n\n\n:::tip\nDon't try to judge a source by reading it. Leave it. Use the rest of the web to find out what it is.\n\n:::\n\n\n:::success\n* **Leave the website.** Open a new tab (Cmd-Click / Ctrl-Click) and search the web for the target name. Use exact search terms — put names in quotation marks. Add specific terms from the checklists below to focus on a particular point (e.g., \"Employment Policies Institute\" + \"funding sources\").\n* **Practice click restraint.** Don't click the first result. Scan snippets and URLs of several results; look for entries on independent reference sites (Wikipedia, SourceWatch, established news outlets).\n* **Corroborate.** On reliable external sites, use the find-on-page shortcut (command+F) to quickly locate names or key terms to verify.\n\n:::\n\n#### ☑ Author's Expertise & Credentials \n\n\n:::success\n**Identifiability**\n\n- [ ] Author's name and professional role\n- [ ] Contact information (e.g. institutional email, professional website)\n- [ ] Verifiable professional profile (e.g. ResearchGate, institutional page, LinkedIn)\n\n**Qualification and Subject Expertise**\n\n- [ ] Educational background relevant to the topic\n- [ ] Professional experience in the topic field\n- [ ] Specialisation in the specific area discussed\n\n**Institutional Backing, Funding, and Bias**\n\n- [ ] Affiliation with an identifiable institution or organisation\n- [ ] Author's position within the institution\n- [ ] Disclosed funding sources and conflicts of interest\n- [ ] Affiliations with groups or organisations holding a specific agenda\n\n**Publication Track Record**\n\n- [ ] Other publications by the author on the topic\n- [ ] Publications in peer-reviewed journals\n- [ ] Citations of the author's work in other credible sources \n- [ ] Membership in recognised professional or academic organisations\n\n**Recency and Continuity**\n\n- [ ] Recent publications in the field\n- [ ] Continuity of expertise\n\n:::\n\n\n:::warning\nIndicators require interpretation. Some signals are easily misread. \\n→ Fame is not credibility. Public visibility, media presence, or large following do not equal expertise on a specific topic. \\n→ A high citation count is not in itself credibility. Frequently cited work may also be frequently challenged or contested — the context of citations matters. \n\n→ Institutional affiliation is not in itself credibility. Institutions can carry their own agendas or biases and should be examined alongside the author.\\n→ A sudden shift to topics outside the author's previous expertise is not automatically a red flag, but warrants closer examination.\n\n:::\n\n#### ☑ Organisation's Reputation \n\n\n:::success\n#### Funding & Affiliations\n\n- [ ] Funding sources and donors (parent organisations, sponsors, or PR firms behind the organisation)\n- [ ] Disclosure of funding sources and conflicts of interest\n- [ ] Political, industry, or ideological affiliations\n\n#### Editorial & Accountability Practices\n\n- [ ] Corrections or retractions policy\n- [ ] Named editorial leadership or ombudsperson\n- [ ] Separation of editorial, news, and advertising or funding\n- [ ] Transparency about verification methods\n\n#### Identity & Type\n\n- [ ] Type of organisation (academic, journalistic, advocacy, commercial, governmental — see Source Categories)\n- [ ] Front groups or cloaked websites: whether the organisation truly represents what it appears to represent, or fronts for another interest\n\n#### Track Record & Standing\n\n- [ ] Length of operation and continuity of focus\n- [ ] How independent reference sites describe the organisation (Wikipedia, SourceWatch, fact-checkers, established news outlets)\n- [ ] Documented controversies, fact-check ratings, or critical reporting\n\n:::\n\n\n:::warning\nIndicators require interpretation. Some signals are easily misread. \\n→ Non-profit status alone is not credibility. Many advocacy and front organisations operate as non-profits. \\n→ Professional design and a polished website alone are not credibility. Web design has outpaced our methods for evaluation. \\n→ A long operating history alone is not reliability — ownership, funding, and practices can change over time. \\n→ Institutional affiliation is not in itself credibility. Institutions can carry their own agendas or biases and should be examined alongside the organisation.\n\n:::\n\n\n\n:::info\n* Caulfield, Mike. 2017. *Web Literacy for Student Fact Checkers*. \n\n\n* Caulfield, Mike. 2019. \"SIFT (The Four Moves)\". \n* Daniels, J. (2009). Cloaked websites: Propaganda, cyber-racism and epistemology in the digital era. New Media & Society, 11(5), 659–683. \n* Harris, R. (2020). Evaluating Internet Research Sources. VirtualSalt. Available at: \n* Osborne, J., Pimentel, D., Alberts, B., Allchin, D., Barzilai, S., Bergstrom, C., Coffey, J., Donovan, B., Kivinen, K., Kozyreva. A., & Wineburg, S. (2022). *Science Education in an Age of Misinformation*. Stanford University, Stanford, CA.\n* Wineburg, Sam & McGrew, Sarah. 2017. \"Lateral Reading: Reading Less and Learning More when Evaluating Digital Information\". Working Paper No 2017.A1 / Standford History Education Group. \n\n:::\n\n# Information Environments\n\nphysical or digital contexts in which information items are available and encountered directly\n\n| Information Environments | Definition | What do I usually encounter there first? |\n|--------------------------|------------|------------------------------------------|\n| **Analogue Information Environments** | non-digital environments in which people encounter information items directly | information items in printed, transmitted, spatial, live, or spoken form |\n| **Digital Information Channels & Platforms** | digital environments in which people encounter information items directly | information items in posted, uploaded, or streamed form |\n\n\n:::warning\nThe boundary between analogue and digital environments is increasingly fluid: live broadcasts may be streamed simultaneously, print publications often appear in digital form, and live events are frequently broadcast or streamed online.\n\n:::\n\n## ☑ Analogue Information Environments\n\n| Type | Definition | Typical Examples (encounter on purpose) | Typical Examples (encounter in passing) | How do I encounter information here? |\n|------|------------|-----------------------------------------|-----------------------------------------|--------------------------------------|\n| **Print / Publications** | Printed materials — such as newspapers, magazines, books, brochures, flyers, posters, or signage — that are physically distributed, displayed, or made available for reading. | - newspaper subscription
- magazine purchase
- academic textbook
- library book | - campaign flyer in a letterbox
- brochure in a waiting room
- free newspaper on a train
- billboard
- poster at a bus stop | - by purchasing, subscribing, or picking up a copy
- by reading, browsing, or leafing through
- sometimes by noticing printed material placed in a public space |\n| **Broadcast & Public Address** | Audio or audiovisual information transmitted to a wide audience through radio, television, screens, or public address systems — either as scheduled programming or as continuous / situational announcements. | - TV news at home
- radio programme
- live sports broadcast | - TV screen in a waiting room
- background radio in a shop
- loudspeaker announcement at a train station
- public address system in an airport | - by tuning in to a channel or station
- by switching between channels
- sometimes by being in a space where broadcast or address content is playing |\n| **Installations, Monuments & Exhibits** | Spatial, static, and typically permanent or semi-permanent objects, structures, or displays placed in public or institutional spaces to inform, commemorate, or express. | - museum exhibition
- memorial visit
- gallery installation
- information pavilion | - monument in a public park
- commemorative plaque
- temporary public art installation | - by visiting a space that contains them
- sometimes by passing by or being physically present where they are placed |\n| **Live Events & Public Action** | Time-bound, live gatherings or actions involving people — organised to inform, persuade, express, commemorate, or mobilise. | - conference
- lecture
- theatre performance
- campaign event
- planned demonstration | - street protest
- flashmob
- information stand
- protest camp
- vigil
- street performance | - by attending at a specific time and place
- sometimes by being in the vicinity when an event or action takes place |\n| **Personal Conversations & Word of Mouth** | Direct, face-to-face exchange of information between individuals — in private, social, or professional settings. | - asking a friend for advice
- family dinner discussion
- consulting a colleague
- parent–teacher conversation | - overhearing a conversation
- casual remark at a social gathering
- word of mouth in a community | - by talking, listening, and asking in direct personal interaction |\n\n## ☑ Digital Information Platforms & Channels {\\[information channel\\]} {\\[platform\\]} {\\[channel\\]}\n\n| Type | Definition | Typical Examples | Who can publish information here? | Is what I see here the same for everyone, algorithmically personalised for me, or based on my own configuration? | How do people find and move through information here? |\n|------|------------|------------------|-----------------------------------|------------------------------------------------------------------------------------------------------------------|-------------------------------------------------------|\n| **Websites / Blogs** | An individual's or organisation's own online space — such as an institutional website, a news site, a company page, or a personal blog — where content is published directly in the owner's name. | - who.int
- [bbc.co.uk](http://bbc.co.uk)
- [greenpeace.org](http://greenpeace.org)- my-travelblog.eu | **Owner-controlled**
- The owner
- Authorised contributors | **Same for everyone**
Content is structured by the site owner through menus, categories, and page layout | - By following menus
- By clicking links
- By browsing sections or categories
- By using internal search, if available
- By moving from page to page |\n| **Social Media** | Networked digital spaces where users and organisations post, share, and circulate content. | - Facebook
- Instagram
- TikTok
- X
- LinkedIn
- Threads
- Mastodon | **Open**
- Almost anyone with an account
- Organisations
- Public figures
- Advertisers | **Algorithmically personalised for me**
Feeds, recommendations, trending content, and promoted posts are shaped by my behaviour and engagement | - By scrolling through feeds
- By following accounts
- By opening comments, replies, and threads
- By clicking shares, reposts, and recommendations
- By searching hashtags, keywords, or account names |\n| **Video / Audio Platforms** | Digital spaces where many different users or organisations upload and share video or audio content. | - YouTube
- Vimeo
- SoundCloud | **Open**
- Almost anyone with an account or channel
- Organisations
- Media producers
- Podcasters | **Algorithmically personalised for me**
Recommendations, autoplay queues, and suggested items are shaped by my viewing / listening history | - By searching for specific items
- By moving through playlists or queues
- By following recommendations
- By opening channels, episodes, or series
- By using subscriptions |\n| **Streaming / On-demand Services** | Curated digital services that offer access to a catalogue of on-demand media. | - Netflix
- Disney+
- BBC iPlayer
- Arte
- RaiPlay | **Curated**
- The provider
- Authorised producers
- Licensed content partners | **Algorithmically personalised for me**
Recommendations, featured selections, and catalogue presentation are shaped by my watch history | - By browsing the catalogue
- By selecting from featured content
- By continuing series or programmes
- By following recommendation rows
- By searching titles, genres, or categories |\n| **Communication / Messaging Apps** | Private or semi-private spaces — such as messaging or email apps — for direct exchange between individuals or groups. | - WhatsApp
- Signal
- Messenger
- Gmail
- Outlook | **Member-controlled**
- Participants in the conversation
- Members of the group
- Mailing-list senders | **Based on my own configuration**
What I see depends on my contacts, conversations, groups, and how I organise them | - By opening chats or threads
- By reading chronological message streams
- By following forwards, links, and attachments
- By searching chat history, senders, or keywords |\n| **Discussion Forums / Community Spaces** | Interactive spaces — such as forums, discussion boards, comment sections, or community groups — where users discuss, comment, ask questions, and respond to one another. | - Reddit
- Discord
- Stack Overflow
- Quora | **Semi-open**
- Members
- Registered users
- Moderators | **Same for everyone / Based on my own Configuration**
What I see depends first on which communities, servers, forums, or threads I join or enter; within them, visibility may then be shaped by upvotes, moderation, and sorting. | - By browsing threads
- By opening replies and subthreads
- By following notifications
- By moving across categories or communities
- By searching topics, tags, or thread titles |\n\n\n:::info\nSome platforms fall into more than one type — for example, Telegram (messaging + public channels), Discord (messaging + community), Reddit (forum + social media), Spotify (streaming + podcast discovery).\n\n:::\n\n### ☑ Access Barriers\n\n| Barrier | Examples | People typically excluded |\n|---------|----------|---------------------------|\n| **Financial barriers** | - Paywalls
- Subscription fees
- Premium memberships | - Low-income households
- Students without institutional access
- Users in regions with weaker currencies |\n| **Language barriers** | - Foreign language
- Academic or technical vocabulary
- Complex sentence structures | - Non-native speakers
- Users with lower formal education
- Younger users |\n| **Disability-related barriers** | - No screen reader support
- No captions or transcripts
- Low contrast or small text | - Users with visual impairments
- Users with hearing impairments
- Users with cognitive impairments |\n| **Technical barriers** | - High bandwidth requirements
- Modern devices needed
- Specific software or apps | - Users with older devices
- Rural users with limited internet
- Low-income households |\n| **Geographic barriers** | - Region locks
- Local platform restrictions | - Users in restricted regions
- Travellers |\n| **Political / regulatory barriers** | - Government censorship
- Government bans on platforms or apps
- Sanctions or embargoes | - Users in countries with restrictive media policies
- Activists, journalists, dissidents |\n| **Account & identification barriers** | - Mandatory account creation
- Identity verification
- Age verification | - Users without an email or phone
- Users without official ID
- Minors without parental permission |\n| **Privacy-related barriers** | - Mandatory data sharing
- Tracking requirements
- Required app permissions | - Privacy-sensitive users- Users avoiding government surveillance- Users wary of corporate data collection |\n\n\n:::warning\nThese barriers are not mutually exclusive, they often overlap or reinforce each other — for example, the Great Firewall of China blocks specific platforms only within that country, acting as both a geographic and a political/regulatory barrier.\n\n:::\n\n# Information Access Systems\n\nSystems through which information items are accessed indirectly — through previews / snippets, or through synthesised responses based on them.\n\n| Information Access Systems | Definition | Where do I start? | What appears there? |\n|----------------------------|------------|-------------------|---------------------|\n| Search Systems | Systems that locate and rank information items in response to a user query, returning previews rather than the items themselves. | a search interface | a ranked list of previews:
- titles
- snippets
- URLs |\n| Discovery Systems | Systems that surface and curate information items in feeds or directories, returning previews rather than the items themselves. | a feed or browse interface | curated previews:
- headlines
- cards
- recommendations |\n| Generative AI Systems | Systems that generate or synthesise responses based on information items rather than directing users to them. | a prompt window | a generated, synthesised response, sometimes with citations |\n\n## ☑ Search Systems {\\[search engines\\]}\n\ninformation items accessed indirectly through search \\n→ users enter a query in a search interface and receive a ranked list of previews pointing to the underlying items\n\n| Type | Definition | Typical Examples | What is my starting point and how do I look for information here? | What determines which information items are displayed and in what order? | What do I get back? | How do I move from here to the underlying information item(s), if at all? |\n|------|------------|------------------|-------------------------------------------------------------------|--------------------------------------------------------------------------|---------------------|---------------------------------------------------------------------------|\n| ### **Search Engines** | Systems that index and rank information items across the web based on user queries. | - Google
- Bing
- DuckDuckGo
- Ecosia | - search bar
- by entering keywords or questions | - my query
- ranking algorithms
- relevance
- recency
- search engine optimisation
- sometimes personalisation based on location or search history | **Previews of existing information items:**
- ranked list of results with snippets, titles, and URLs
- AI-generated summaries | - by clicking a result link, which takes me directly to the information item in its original space |\n| ### **Scholarly Databases** | Systems that make scholarly information items searchable and accessible through search, filtering, and structured metadata. | - PubMed
- JSTOR
- Google Scholar
- ERIC | - advanced search form with filters
- by entering keywords
- by filtering metadata
- by combining search fields | - my query
- metadata matching
- citation count
- relevance ranking
- database-specific indexing | **Previews of existing information items:**
- bibliographic records
- abstracts
- sometimes links to or direct access to full texts | - by clicking through to the full text
- sometimes directly within the same system
- sometimes via external publisher
- sometimes behind a paywall or institutional login |\n\n## ☑ Discovery Systems\n\ninformation items accessed indirectly through curated feeds or directories → users browse a feed or directory and see previews pointing to the underlying items\n\n| Type | Definition | Typical Examples | What is my starting point and how do I look for information here? | What determines which information items are displayed and in what order? | What do I get back? | How do I move from here to the underlying information item(s), if at all? |\n|------|------------|------------------|-------------------------------------------------------------------|--------------------------------------------------------------------------|---------------------|---------------------------------------------------------------------------|\n| **Feeds** | Systems that present a continuous, personalised stream of recommended information items based on topics, interests, or user behaviour. | - Google News
- Google Discover
- Apple News
- Flipboard
- Upday
- Microsoft Start | - personalised feed or browse interface
- by scrolling through the feed
- sometimes by selecting topics or categories
- sometimes by entering keywords | - editorial curation
- algorithmic curation (esp. trending detection)
- algorithmic personalisation (esp. personalised ranking, recommendations) | **Previews of existing information items:**
- headlines
- cards
- snippets
- thumbnails
- recommendations from various sources | - by tapping or clicking a headline, card, or preview
- this takes me to the information item in its original space |\n| **Directories** | Systems that organise information items into browsable catalogues with categories, charts, and recommendations. | - Apple Podcasts
- Spotify Podcasts
- Pocket Casts | - browse interface with categories and charts
- by browsing categories or top lists
- by following recommendations
- sometimes by entering keywords | - editorial curation
- algorithmic curation (esp. trending detection - \"popularity charts\")
- algorithmic personalisation (sometimes recommendations) | **Previews of existing information items:**
- listings with titles, descriptions, and episode lists
- thumbnails
- ratings
- sometimes recommendations | - by tapping or clicking a listing
- sometimes I can play the item directly within the app
- the transition to the underlying host is not always visible |\n\n*Some platforms function as both Discovery Systems and Digital Channels — Apple Podcasts and Spotify Podcasts, for example, surface podcasts hosted elsewhere but also play the content directly within the app.*\n\n## ☑ Generative AI Systems\n\ninformation items accessed indirectly through generative synthesis \\n→ users enter a prompt and receive a synthesised response, sometimes with references to underlying items\n\n| Type | Definition | Typical Examples | What is my starting point and how do I look for information here? | What determines which information items are displayed and in what order? | What do I get back? | How do I move from here to the underlying information item(s), if at all? |\n|------|------------|------------------|-------------------------------------------------------------------|--------------------------------------------------------------------------|---------------------|---------------------------------------------------------------------------|\n| ### **Training-data based AI** | Systems that generate responses based on patterns learned during training, without real-time retrieval from external sources. | - ChatGPT
- Claude
- Gemini | - prompt window or chat interface
- by entering prompts, questions, or follow-up instructions | - my prompt
- the system's underlying model
- training data with a knowledge cutoff | **Generated content:**
- synthesised response
- based on patterns from training data
- rarely with citations to specific sources | - the generated response is typically the endpoint
- underlying sources are usually not retrievable |\n| ### **RAG\\* AI** | Systems that synthesise responses by retrieving relevant content from external sources at query time — from the open web or from a user-provided corpus. | - Perplexity
- NotebookLM
- Copilot
- Bing Chat | - prompt window or search interface
- by entering prompts or questions
- sometimes after uploading user-provided sources | - my prompt
- the retrieval mechanism (web search or document corpus)
- the system's underlying model | **Generated content:**
- synthesised response based on retrieved sources
- usually with citations to the underlying items | - through cited sources or links, when provided
- to verify the synthesis against the original items |\n\n*Training-data based AI Assistants increasingly include retrieval modes (e.g., ChatGPT with web search, Claude with search). When activated, they function as RAG systems for that query — the boundary between the two types is mode-dependent rather than product-dependent.*\n\n\\*RAG (Retrieval-Augmented Generation): a method that combines AI generation with retrieval from a defined corpus of sources — the system synthesises responses based on the retrieved content rather than only on its training data.","HTML":"

Informácie

\n

akýkoľvek materiál súvisiaci s témou alebo otázkou (tu: SSI): fakty, tvrdenia, údaje, popisy, argumenty, interpretácie, citáty, štatistiky, obrázky, médiá atď.

\n

→ dezinformácia, zavádzajúce informácie, nesprávne informácie

\n

Informačná jednotka

\n

konkrétna jednotka informácie, s ktorou sa niekto stretne v danej situácii
→ objavuje sa vo forme žánru (napr. článok, príspevok, video, správa, tweet, rozhovor)
→ v informačnom prostredí (napr. webová stránka, platforma sociálnych médií, konverzácia, noviny)

\n

Dátum publikovania

\n

dátum, kedy bola informačná jednotka pôvodne uverejnená, zverejnená alebo odvysielaná
→ udáva, aký aktuálny je obsah a či ho mohli prekonať novšie zistenia, udalosti alebo vývoj

\n

Obsah

\n

to, čo sa v informačnom príspevku skutočne hovorí, ukazuje, tvrdí alebo vysvetľuje

\n

→ vymyslený obsah, manipulovaný obsah

\n

Posolstvo

\n

komunikačný význam, ktorý vyplýva z toho, ako autor alebo vydavateľ vyberá, zdôrazňuje, rámcuje a štruktúruje obsah → názory / stanoviská

\n

Náhľad

\n

kompaktné vizuálne znázornenie informačnej položky, zvyčajne kombinujúce názov, úryvok, doménu/URL a niekedy aj miniatúru — používa sa v kanáloch, výsledkoch vyhľadávania a pri zdieľaní odkazov na sociálnych médiách alebo v aplikáciách na zasielanie správ

\n

Úryvok

\n

krátka popisná textová zložka v rámci náhľadu — zvyčajne jedna alebo dve vety vyňaté alebo vygenerované z obsahu príslušnej informácie

\n

Odkaz

\n

informačná položka alebo zdroj, ktorý je citovaný, uvádzaný, prepojený alebo na ktorý sa odkazuje v rámci inej informačnej položky
→ umožňuje vysledovať informácie späť k ich pôvodu
→ sledovanie referencií je kľúčovou stratégiou pri hodnotení spoľahlivosti

\n

Zdroj

\n

pôvod informačnej položky — používa sa v dvoch významoch:

\n

ako aktér:

\n
    \n
  • v užšom zmysle: autor alebo tvorca, ktorý vytvoril obsah\n
    • \n
  • v širšom zmysle: informačné prostredie, v ktorom sa objavuje\n
    • \n
  • v bežnom význame: dokonca aj osoba, účet alebo bot, ktorý ju s vami zdieľal („distribútor“)\n
    • \n
\n

ako položka:

\n
    \n
  • samotná informačná položka, klasifikovaná podľa stupňa sprostredkovania (primárna, sekundárna, terciárna) a podľa typu zdroja\n
    • \n
\n

Tvorca obsahu / autor {{creator}}

\n

osoba alebo organizácia, ktorá vytvára pôvodný obsah informačnej položky
→ môže byť identifikovaná, pseudonymná alebo anonymná

\n

Stupeň sprostredkovania

\n

Stupeň sprostredkovania ukazuje, ako ďaleko je informačná položka od pôvodného materiálu – a teda koľko krokov výberu, interpretácie a potenciálneho skreslenia sa medzi nimi nachádza.

\n
\n
\n\n

Stupeň sprostredkovania neurčuje spoľahlivosť ani dôveryhodnosť.
→ Primárny zdroj môže byť zaujatý, neúplný alebo nesprávny (napr. svedectvo očitého svedka, zavádzajúci súbor údajov).
→ Sekundárny zdroj môže byť spoľahlivejší ako primárny materiál, o ktorom informuje (napr. článok s overenými faktami, ktorý opravuje tvrdenia politika).

\n
\n
\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Stupeň sprostredkovaniaEpistemická blízkosť / vzťah k pôvodnej informáciiPríklady

Primárny zdroj

Priamo prezentuje, dokumentuje, analyzuje alebo interpretuje pôvodné informácie: surové údaje, pôvodné udalosti alebo skúsenosti z prvej rukyVýskumná správa WHO, svedectvo očitého svedka, pôvodný súbor údajov, parlamentný prejav

Sekundárny zdroj

Odkazuje na jeden alebo viac primárnych informačných prvkov, analyzuje ich, interpretuje, komentuje alebo ich uvádza do nového kontextuNovinový článok o správe WHO, kapitola v učebnici zhrňujúca výsledky výskumu, príspevok na sociálnych médiách citujúci z vedeckej štúdie a komentujúci citát

Terciárny zdroj

Odkazuje, kompiluje alebo sumarizuje viacero primárnych a/alebo sekundárnych informácií, zvyčajne bez prezentovania nových originálnych informáciíVideo na TikToku reagujúce na tweet, ktorý komentoval vedeckú štúdiu, heslo na Wikipédii, prehľad v encyklopédii
\n

Typy zdrojov

\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Typ
zdroja Aký je to druh zdroja?		Autori / tvorcovia
Kto za tým zvyčajne stojí?		Primárny záujem
Aký je ich hlavný účel?		Komunikačné zámery
Ako zvyčajne komunikujú?
Predpublikácia Ako dôkladne sa informácie kontrolujú pred publikovaním?		Dôsledky pre spoľahlivosť a dôveryhodnosť
Ako to ovplyvňuje spoľahlivosť a dôveryhodnosť?		Žánre
Aké formáty majú informácie v tomto type zdroja zvyčajne?
Akademické / vzdelávacie-
Univerzity - Výskumné inštitúcie
-
Školy - Vedecké vydavateľstvá		-
Tvorba vedomostí – Vzdelávanie		- Informovanie
–
Vysvetľovanie – Dokumentovanie dôkazov		Často formálne recenzované, hoci úroveň recenzovania sa líši.Často silnejšie v používaní dôkazov a dokumentácii, ale zistenia môžu byť predbežné, úzko zamerané alebo nahradené novším výskumom.-
Článok v časopise –
Učebnica – Záznam
prednášky – Encyklopedický heslo
Komerčné / Propagačné-
Spoločnosti –
Značky – Odvetvové
združenia – Sponzorovaní tvorcovia		- Zisk
– Pozícia na trhu –
Reputácia		-
Propagácia – Predaj
– Budovanie dôvery v značku		Zvyčajne interne kontrolované z hľadiska značky, právnych alebo marketingových dôvodov.Profesionálne vyprodukované a formované komerčnými záujmami; marketing a informácie sú často nejasné.- Sponzorovaný
príspevok – Blog značky
–
Mikrosite produktu – Tlačová správa spoločnosti
Individuálne / Osobné- Súkromné osoby
– Nezávislí
tvorcovia – Osobné siete		-
Sebavyjadrenie –
Zdieľanie –
Názor –
Skúsenosť – …		-
Vyjadrovanie –
zdieľanie – komentovanie
– zábava		Zvyčajne nie sú pred publikovaním formálne kontrolované.Môžu ponúknuť pohľad z prvej ruky, ale spoľahlivosť, odbornosť a zodpovednosť sa veľmi líšia.- Osobný blog
–
Komentár na fóre – Súkromná správa –
Osobné video
Žurnalistické- Spravodajské organizácie
– Redakčné tímy
– Nezávislí novinári		- Verejné
spravodajstvo – Dosah na publikum		- Reportáže
– Interpretácia
–
Vyšetrovanie – Komentáre		Často redakčne kontrolované, hoci štandardy sa líšia.Môžu poskytovať overené a kontextualizované spravodajstvo, ale kvalita sa líši podľa média, žánru, rýchlosti a komerčného tlaku.- Spravodajský článok
- Reportáž
- Názorový článok
- Úvodník
- Investigatívny podcast
Filantropické / Službovo orientované- Humanitárne organizácie
– Charitatívne nadácie
– Službami orientované mimovládne organizácie		- Verejný prospech
– Pomoc
– Sociálna starostlivosť		- Informovanie
– Podpora
– Koordinácia pomoci
– Zvyšovanie povedomia		Často sa podrobuje internej kontrole, hoci štandardy sa líšia.Často sú riadené misiou a zakladajú sa na praktických skúsenostiach, ale rozsah, nezávislosť a využívanie dôkazov sa líšia.-
Stránka programu pomoci – Správa
o projekte nadácie – Charitatívny spravodaj
Politika / Obhajoba- Strany
– Kampane
– Advokačné skupiny –
Aktivisti
– Lobistické skupiny		-
Advokácia –
Presviedčanie – Mobilizácia		-
Presviedčanie – Vyvíjanie
tlaku – Stanovovanie
agendy – Mobilizácia		Zvyčajne sa strategicky prehodnocuje s cieľom podporiť určitý postoj alebo kampaň.Dôležité pre verejnú diskusiu, ale často ovplyvnené advokáciou, presviedčaním alebo inštitucionálnymi záujmami.- Program strany
– Reklama
kampane – Manifest
– Lobbingový dokument
Profesijné / Členské- Profesijné
združenia – Odborové
zväzy – Komory
– Vedecké spoločnosti		-
Záujmy členov – Profesijné štandardy		-
Zastupovanie –
Stanovovanie štandardov – Koordinácia
– Informovanie členov		Často sa interne kontroluje z hľadiska presnosti a konzistentnosti.Často vychádzajú z odborných znalostí v danej oblasti, ale pohľad môže odrážať skôr záujmy členov ako širší verejný záujem.- Odborné
usmernenia – Členský
spravodaj – Stanovisko –
Správa o sektore
Verejné / Oficiálne-
Vlády – Ministerstvá
– Verejné orgány
– Medzinárodné organizácie		- Verejný mandát
– Regulácia
– Politika		-
Oznamovanie – Regulácia
–
Legitimizácia – Informovanie verejnosti		Zvyčajne formálne posudzované a schválené pred uverejnením.Často majú autoritatívny charakter, pokiaľ ide o oficiálne stanoviská a rozhodnutia, ale môžu byť selektívne, strategické alebo slúžiť na prezentáciu.- Politický dokument
– Oficiálne
vyhlásenie – Stránka s často
kladenými otázkami – Správa ministerstva
\n
\n
\n\n

Žánre nie sú výhradne viazané na jednu kategóriu zdrojov. Napríklad spravodajský bulletin môže byť komerčný, filantropický alebo odborný. Samotný žáner nie je dostatočným ukazovateľom spoľahlivosti alebo dôveryhodnosti.

\n
\n
\n

Spoľahlivosť zdrojov

\n

Moderné vedomosti sú natoľko špecializované, že žiadny jednotlivec nemôže nezávisle overiť všetky tvrdenia. Musíme sa spoliehať na odborníkov a dôveryhodné zdroje. Táto dôvera je však len taká dobrá, ako je naša schopnosť identifikovať, kto je skutočne odborník a ktoré zdroje boli vytvorené za podmienok, ktoré podporujú spoľahlivosť.

\n

Toto posúdenie podporujú tri komplementárne hľadiská:

\n
    \n
  • Redakčná kontrola
    toho, ako bol zdroj vytvorený\n
    • \n
  • Overovanie
    faktov overenie konkrétnych tvrdení\n
      \n
    • redaktormi pred publikovaním alebo\n
      • \n
    • nezávislými organizáciami po publikácii\n
      • \n
    \n
    • \n

  • Bočné čítanie – vlastné preskúmanie zdroja príjemcom: odklonenie sa od samotného zdroja a konzultácia toho, čo o ňom hovoria spoľahlivé nezávislé referencie\n
    • \n
\n

Redakčná kontrola

\n

Formálny proces pred publikáciou, prostredníctvom ktorého sa informácie vyberajú na publikovanie, formulujú, upravujú alebo vynechávajú – a prostredníctvom ktorého sa ich obsah kontroluje z hľadiska kvality podľa štandardov vydavateľa, než sa dostanú k verejnosti.

\n

Redakčná kontrola tak kombinuje dve funkcie:

\n
    \n
  • Výber a formulácia: rozhodovanie o tom, ktoré informácie sa uverejnia, ako sa sformulujú a čo sa vynechá\n
    • \n
  • Kontrola kvality a overovanie faktov: overovanie presnosti, zdrojov a dôkazov\n
    • \n
\n

Prísnosť sa líši – od neformálnej úpravy jednou osobou až po formálne viacstupňové posudzovanie. V tradičných kontextoch publikovania tieto úlohy zvyčajne vykonávali samostatné subjekty – novinár (tvorca obsahu) a redakčný tím novín (redaktor obsahu). Recenzia v akademickom publikovaní je špecializovanou formou.

\n
\n
\n\n

Redakčné posudzovanie nie je neutrálne.
Formálny proces a prísna kontrola kvality nevylučujú zaujatosť. Redakčné rozhodnutia odrážajú motívy, záujmy a redakčnú líniu vydavateľskej organizácie – jej poslanie, vlastníctvo, financovanie a cieľové publikum. Ten istý článok môže byť starostlivo skontrolovaný a rámcovaný spôsobmi, ktoré slúžia agende vydavateľa. Kvalita a zaujatosť sa navzájom nevylučujú. To je redakčné filtrovanie v praxi. Analogickú funkciu na digitálnych platformách plní algoritmické filtrovanie.

\n
\n
\n

V digitálnom prostredí sa hranice posúvajú. Redakčná úloha je často obchádzaná – každý, kto má účet, môže zverejňovať alebo zdieľať informácie bez redakčnej kontroly alebo inštitucionálnej podpory. Zároveň sa do popredia dostáva úloha prevádzkovateľa: algoritmická kurátorská činnosť, sponzorovaný obsah a odporúčacie systémy formujú viditeľnosť spôsobmi, akými to tradičné distribučné siete nerobili.

\n
\n
\n\n

Spoľahlivosť informácie závisí od jej tvorcu a redakčnej kontroly, ktorú prešla – nie od toho, kto ju zdieľal.

\n
    \n
  • retweetovaný článok: účet, ktorý ho zdieľal, nie je jeho autorom – za článkom stojí iný autor\n
    • \n
  • bot zverejňujúci odkaz: bot, ktorý ho zverejnil, nie je jeho tvorcom – odkazovaný obsah má svojho vlastného tvorcu\n
    • \n
\n
\n
\n

Overovanie faktov {\\[fact checker\\]}

\n

Prax overovania faktických tvrdení v informačných položkách.

\n

Overovanie faktov existuje v dvoch odlišných kontextoch:

\n
    \n
  • Pred publikovaním: špecializovaná redakčná úloha v rámci vydavateľských organizácií, overovanie tvrdení pred ich zverejnením\n
    • \n
  • Po publikácii: nezávislé organizácie (pozri nižšie), ktoré hodnotia už publikované tvrdenia a v reakcii na ne vytvárajú vlastné informačné príspevky\n
    • \n
\n
\n
\n\n

AFP Fact Check (Francúzsko)

\n
    \n
  • Jazyky: angličtina, francúzština\n
    • \n
  • Zameranie: pochybné obrázky, videá, oficiálne vyhlásenia a iné dezinformácie, ktoré sa objavujú online\n
    • \n
  • Financovanie: čiastočne dotované francúzskou vládou, prijíma aj priamu podporu od Facebooku.\n
    • \n
  • Odkaz:\nhttps://factcheck.afp.com/\n
    • \n
\n

BBC Reality Check (Spojené kráľovstvo)

\n
    \n
  • Jazyk: angličtina\n
    • \n
  • Zameranie: fámy a tvrdenia zo spravodajských webov alebo sociálnych médií\n
    • \n
  • Financovanie: financované z verejných zdrojov\n
    • \n
  • Odkaz:\nhttps://www.bbc.com/news/reality_check\n
    • \n
\n

Correctiv (Nemecko)

\n
    \n
  • Jazyky: nemčina; prostredníctvom partnerských médií publikuje aj v arabčine, angličtine, francúzštine, ruštine a turečtine\n
    • \n
  • Zameranie: dezinformácie a falošné informácie, investigatívna žurnalistika\n

    Financovanie: dary (medzi hlavných darcov patria Luminate, Brost-Stiftung, Open Society Foundations, Google, Deutsche Telekom); komerčná dcérska spoločnosť dostáva platby od Facebooku za overovanie faktov v obsahu

    \n
    • \n
  • \nOdkaz:https://correctiv.org/\n
    • \n
\n

dpa-Faktencheck (Nemecko)

\n
    \n
  • Jazyky: nemčina, holandčina, francúzština (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko)\n
    • \n
  • Zameranie: tvrdenia verejného záujmu; politické vyhlásenia a virálny obsah\n
    • \n
  • Financovanie: spravodajská agentúra financovaná z trhu; menšie projektové financovanie (Google News Initiative, EÚ); spolupráca s Meta označená pri overovaní faktov\n
    • \n
  • Odkaz\n:https://dpa-factchecking.com/germany/\n
    • \n
\n

FactCheck.org (Spojené štáty)

\n
    \n
  • Jazyk: angličtina\n
    • \n
  • Zameranie: politické tvrdenia a vyhlásenia v USA; virálne hoaxy\n
    • \n
  • Financovanie: Annenberg Public Policy Center, University of Pennsylvania, financované predovšetkým nadáciou Annenberg Foundation; partnerstvo s Meta trvalo od roku 2016 do roku 2025\n
    • \n
  • Odkaz\n:https://www.factcheck.org/\n
    • \n
\n

Faktabaari (Fínsko)

\n
    \n
  • Jazyky: fínčina, švédčina, angličtina\n
    • \n
  • Zameranie: overovanie faktov, najmä počas miestnych, národných a európskych volieb\n
    • \n
  • Financovanie: predovšetkým prostredníctvom grantov a cien tretieho sektora\n
    • \n
  • Odkaz:\nhttps://faktabaari.fi/\n
    • \n
\n

Maldita.es (Španielsko)

\n
    \n
  • Jazyk: španielčina\n
    • \n
  • Zameranie: politika, veda, zdravie, klíma, migrácia, rodová rovnosť; komunitné iniciatívy\n
    • \n
  • Financovanie: nezisková nadácia; dary, členské príspevky, partnerstvá s platformami (Meta, Google), výskumné projekty EÚ\n
    • \n
  • Odkaz\n:https://maldita.es/\n
    • \n
\n

Pagella Politica (Taliansko)

\n
    \n
  • Jazyk: taliančina\n
    • \n
  • Zameranie: vyhlásenia talianskych politikov (sesterská stránka Facta.news sa venuje virálnym dezinformáciám a nepravdivým informáciám)\n
    • \n
  • Financovanie: súkromná spoločnosť; príjmy od mediálnych klientov, partnerstvo s Meta (prostredníctvom Facta.news), financovanie projektov EÚ a Erasmus\n
    • \n
  • Odkaz\n:https://pagellapolitica.it/\n
    • \n
\n

Reuters Fact Check (Veľká Británia)

\n
    \n
  • Jazyk: angličtina\n
    • \n
  • Zameranie: vizuálny materiál, tvrdenia zverejnené na sociálnych médiách\n
    • \n
  • Financovanie: Reuters, finančnú podporu poskytuje Facebook\n
    • \n
  • Odkaz\n:https://www.reuters.com/fact-check/\n
    • \n
\n

Snopes (USA)

\n
    \n
  • Jazyk: angličtina\n
    • \n
  • Zameranie: mestské legendy, internetové fámy, politické a spoločenské tvrdenia v USA\n
    • \n
  • Financovanie: nezávislá mediálna spoločnosť; reklama a členské príspevky; predchádzajúce partnerstvo s Meta skončilo v roku 2019\n
    • \n
  • Odkaz\n:https://www.snopes.com/\n
    • \n
\n
\n
\n
\n
\n\n

Väčšina významných organizácií zaoberajúcich sa overovaním faktov dostáva financovanie alebo platby za partnerstvo od veľkých digitálnych platforiem (najmä od Meta/Facebooku). Tento vzťah je otvorene zverejnený, ale vyžaduje si kritické zváženie.

\n
\n
\n
\n
\n\n

Mesačné správy EDMO o overovaní faktov: https://edmo.eu/resources/fact-checking-publications/fact-checking-briefs/

\n
\n
\n

Laterálne čítanie

\n

Bočné čítanie je stratégia hodnotenia zdrojov podobná tej, ktorú používajú overovatelia faktov.

\n

Spočiatku sa zameriavame na spochybňovanie zdroja (kto stojí za obsahom), nie na samotný obsah. Namiesto vertikálneho čítania – zostávania na webovej stránke a jej analýzy od začiatku do konca – stránku rýchlo opustíte, vyhľadáte názov zdroja a skontrolujete, čo o ňom hovoria iné dôveryhodné stránky. Ak sa zdroj javí ako nedôveryhodný, neplytvajte naň čas. Nájdite si lepší zdroj.

\n

Ten istý laterálny prístup funguje aj pri overovaní digitálnych platforiem, konkrétnych tvrdení, citátov alebo štatistík v rámci obsahu: opustite stránku a vyhľadajte nezávislé potvrdenie.

\n
\n
\n\n

Nesnažte sa posudzovať zdroj na základe jeho prečítania. Opustite ho. Využite zvyšok webu, aby ste zistili, o čo ide.

\n
\n
\n
\n
\n\n
    \n
  • Opustite webovú stránku. Otvorte novú kartu (Cmd-klik / Ctrl-klik) a vyhľadajte na webe daný názov. Použite presné vyhľadávacie výrazy – názvy vložte do úvodzoviek. Pridajte konkrétne výrazy z nižšie uvedených kontrolných zoznamov, aby ste sa zamerali na konkrétny bod (napr. „Employment Policies Institute“ + „zdroje financovania“).\n
    • \n
  • Cvičte sa v zdržanlivosti pri klikaní. Neklikajte na prvý výsledok. Prezrite si úryvky a URL adresy viacerých výsledkov; hľadajte záznamy na nezávislých referenčných stránkach (Wikipedia, SourceWatch, renomované spravodajské portály).\n
    • \n
  • Overte si informácie. Na spoľahlivých externých stránkach použite skratku na vyhľadávanie na stránke (command+F), aby ste rýchlo našli mená alebo kľúčové výrazy, ktoré chcete overiť.\n
    • \n
\n
\n
\n

☑ Odbornosť a kvalifikácia autora

\n
\n
\n\n

Identifikovateľnosť

\n
    \n
  • Meno autora a profesijná pozícia\n
    • \n
  • Kontaktné informácie (napr. inštitucionálny e-mail, profesionálna webová stránka)\n
    • \n
  • Overiteľný profesionálny profil (napr. ResearchGate, stránka inštitúcie, LinkedIn)\n

    Kvalifikácia a odborné znalosti v danej oblasti

    \n
    • \n
  • Vzdelanie relevantné pre danú tému\n
    • \n
  • Profesionálne skúsenosti v danej oblasti\n
    • \n
  • Špecializácia v konkrétnej oblasti, o ktorej sa diskutuje\n

    Inštitucionálna podpora, financovanie a zaujatosť

    \n
    • \n
  • Príslušnosť k identifikovateľnej inštitúcii alebo organizácii\n
    • \n
  • Pozícia autora v rámci inštitúcie\n
    • \n
  • Zverejnené zdroje financovania a konflikty záujmov\n
    • \n
  • Príslušnosť k skupinám alebo organizáciám s konkrétnym programom\n

    Publikácie

    \n
    • \n
  • Ďalšie publikácie autora na danú tému\n
    • \n
  • Publikácie v recenzovaných časopisoch\n
    • \n
  • Citácie prác autora v iných dôveryhodných zdrojoch\n
    • \n
  • Členstvo v uznávaných odborných alebo akademických organizáciách\n

    Aktualita a kontinuita

    \n
    • \n
  • Najnovšie publikácie v danej oblasti\n
    • \n
  • Kontinuita odbornosti\n
    • \n
\n
\n
\n
\n
\n\n

Indikátory si vyžadujú interpretáciu. Niektoré signály sa dajú ľahko nesprávne interpretovať.
→ Sláva nie je synonymom dôveryhodnosti. Verejná viditeľnosť, prítomnosť v médiách alebo veľký počet sledujúcich sa nerovnajú odbornosti v konkrétnej téme.
→ Vysoký počet citácií sám o sebe nie je dôkazom dôveryhodnosti. Často citované dielo môže byť tiež často spochybňované alebo napádané – kontext citácií je dôležitý. → Príslušnosť k inštitúcii sama o sebe nie je dôkazom dôveryhodnosti. Inštitúcie môžu mať svoje vlastné zámery alebo predsudky a mali by sa posudzovať spolu s autorom.
→ Náhle preorientovanie sa na témy mimo predchádzajúcej odbornosti autora nie je automaticky varovným signálom, ale vyžaduje si bližšie preskúmanie.

\n
\n
\n

☑ Reputácia organizácie

\n
\n
\n\n

Financovanie a príslušnosť

\n
    \n
  • Zdroje financovania a darcovia (materské organizácie, sponzori alebo PR firmy stojace za organizáciou)\n
    • \n
  • Zverejňovanie zdrojov financovania a konfliktov záujmov\n
    • \n
  • Politické, priemyselné alebo ideologické príslušnosti\n
    • \n
\n

Redakčné postupy a zodpovednosť

\n
    \n
  • Politika opráv a stiahnutia článkov\n
    • \n
  • Menovaný šéfredaktor alebo ombudsman\n
    • \n
  • Oddelenie redakcie, spravodajstva a reklamy alebo financovania\n
    • \n
  • Transparentnosť metód overovania\n
    • \n
\n

Identita a typ

\n
    \n
  • Typ organizácie (akademická, žurnalistická, advokačná, komerčná, vládna – pozri kategórie zdrojov)\n
    • \n
  • Krycie skupiny alebo maskované webové stránky: či organizácia skutočne reprezentuje to, čo sa zdá, že reprezentuje, alebo slúži ako krycie zariadenie pre iné záujmy\n
    • \n
\n

História a postavenie

\n
    \n
  • Dĺžka pôsobenia a kontinuita zamerania\n
    • \n
  • Ako organizáciu opisujú nezávislé referenčné stránky (Wikipedia, SourceWatch, overovatelia faktov, renomované spravodajské agentúry)\n
    • \n
  • Zdokumentované kontroverzie, hodnotenia overovateľov faktov alebo kritické reportáže\n
    • \n
\n
\n
\n
\n
\n\n

Indikátory si vyžadujú interpretáciu. Niektoré signály sa dajú ľahko nesprávne interpretovať.
→ Samotný status neziskovej organizácie ešte neznamená dôveryhodnosť. Mnohé záujmové a krycie organizácie fungujú ako neziskové organizácie.
→ Profesionálny dizajn a prepracovaná webová stránka samy o sebe nezaručujú dôveryhodnosť. Webový dizajn predbehol naše metódy hodnotenia.
→ Dlhá história činnosti sama o sebe nezaručuje spoľahlivosť – vlastníctvo, financovanie a postupy sa môžu v priebehu času zmeniť.
→ Inštitucionálna príslušnosť sama o sebe nezaručuje dôveryhodnosť. Inštitúcie môžu mať svoje vlastné zámery alebo predsudky a mali by sa posudzovať spolu s organizáciou.

\n
\n
\n
\n
\n\n
\n
\n
\n

Informačné prostredia

\n

fyzické alebo digitálne kontexty, v ktorých sú informácie dostupné a s ktorými sa priamo stretávame

\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Informačné prostrediaDefiníciaČo tam zvyčajne stretávam ako prvé?
Analógové informačné prostredianedigitálne prostredia, v ktorých sa ľudia stretávajú s informačnými jednotkami priamoinformačné prvky v tlačenej, prenášanej, priestorovej, živé alebo hovorenej forme
Digitálne informačné kanály a platformydigitálne prostredia, v ktorých sa ľudia stretávajú s informačnými jednotkami priamoinformačné prvky v zverejnenej, nahranej alebo streamovanej forme
\n
\n
\n\n

Hranica medzi analógovým a digitálnym prostredím je čoraz menej zreteľná: živé vysielania sa môžu simultánne streamovať, tlačené publikácie sa často objavujú v digitálnej forme a živé udalosti sa často vysielajú alebo streamujú online.

\n
\n
\n

☑ Analógové informačné prostredia

\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
TypDefiníciaTypické príklady (náhodné stretnutie)Typické príklady (náhodné stretnutie)Ako tu narazím na informácie?
Tlač / PublikácieTlačené materiály – ako napríklad noviny, časopisy, knihy, brožúry, letáky, plagáty alebo nápisy – ktoré sa fyzicky distribuujú, vystavujú alebo sprístupňujú na čítanie.-
predplatné novín - nákup
časopisu - akademická
učebnica - kniha z knižnice		- leták kampane v poštovej
schránke - brožúra v čakárni -
bezplatné noviny vo vlaku -
billboard
- plagát na autobusovej zastávke		- kúpou, predplatným alebo vyzdvihnutím výtlačku -
čítaním, prezeraním alebo listovaním -
niekedy všimnutím si tlačeného materiálu umiestneného na verejnom priestranstve
Vysielanie a verejné oznámeniaAudio alebo audiovizuálne informácie prenášané širokému publiku prostredníctvom rádia, televízie, obrazoviek alebo systémov verejného rozhlasu – buď ako naplánované vysielanie, alebo ako nepretržité/situačné oznámenia.- televízne správy doma -
rozhlasový program
- priamy prenos športových podujatí		- televízna obrazovka v čakárni –
rádio hrajúce v pozadí v obchode –
hlásenie z reproduktora na železničnej stanici –
rozhlasový systém na letisku		- naladením kanála alebo stanice –
prepínaním medzi
kanálmi – niekedy pobytom v priestore, kde sa vysiela obsah vysielania alebo oznamov
Inštalácie, pamätníky a expozíciePriestorové, statické a zvyčajne trvalé alebo polotrvalé objekty, štruktúry alebo expozície umiestnené vo verejných alebo inštitucionálnych priestoroch s cieľom informovať, pripomínať alebo vyjadriť.- múzejná výstava
-
návšteva pamätníka -
inštalácia v galérii - informačný pavilón		- pamätník vo verejnom parku –
pamätná
tabuľa – dočasná verejná umelecká inštalácia		- návštevou priestoru, v ktorom sa nachádzajú -
niekedy prechodom okolo alebo fyzickou prítomnosťou v mieste, kde sú umiestnené
Živé podujatia a verejné akcieČasovo ohraničené živé zhromaždenia alebo akcie za účasti ľudí — organizované s cieľom informovať, presvedčiť, vyjadriť, pripomenúť si alebo zmobilizovať.- konferencia
–
prednáška – divadelné
predstavenie – kampaň –
plánovaná demonštrácia		- pouličný protest
-
flashmob - informačný stánok
- protestný tábor
- vigília
- pouličné vystúpenie		- účasťou v určitom čase a na určitom mieste
– niekedy tým, že sa nachádzate v blízkosti, keď sa podujatie alebo akcia koná
Osobné rozhovory a ústne podaniePriama, osobná výmena informácií medzi jednotlivcami – v súkromí, v spoločenskom alebo profesionálnom prostredí.- požiadanie priateľa o radu
– diskusia
pri rodinnom obede – konzultácia s kolegom –
rozhovor rodič – učiteľ		- náhodné zachytenie rozhovoru –
neformálna poznámka na spoločenskom stretnutí –
ústne podanie v komunite		- prostredníctvom rozhovoru, počúvania a kladenia otázok v priamej osobnej interakcii
\n

☑ Digitálne informačné platformy a kanály {\\[informačný kanál\\]} {\\[platforma\\]} {\\[kanál\\]}

\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
TypDefiníciaTypické príkladyKto tu môže zverejňovať informácie?Je to, čo tu vidím, rovnaké pre všetkých, algoritmicky prispôsobené pre mňa alebo založené na mojej vlastnej konfigurácii?Ako ľudia tu vyhľadávajú a prechádzajú informáciami?
Webové stránky / blogyVlastný online priestor jednotlivca alebo organizácie – napríklad inštitucionálna webová stránka, spravodajský portál, stránka spoločnosti alebo osobný blog – kde sa obsah zverejňuje priamo v mene vlastníka.- who.int-
bbc.co.uk
- greenpeace.org - my-travelblog.eu		Kontrolované
vlastníkom – Vlastník –
Autorizovaní prispievatelia		Pre všetkých
rovnaké Obsah je štruktúrovaný vlastníkom stránky prostredníctvom ponúk, kategórií a rozloženia stránky		- Pomocou ponúk -
Kliknutím na odkazy -
Prehliadaním sekcií alebo kategórií -
Použitím interného vyhľadávania, ak je k dispozícii -
Prechodom z jednej stránky na druhú
Sociálne médiáPrepojené digitálne priestory, kde používatelia a organizácie zverejňujú, zdieľajú a šíria obsah.- Facebook
- Instagram
- TikTok
- X
- LinkedIn
- Threads
- Mastodon		Otvorené
– Takmer každý, kto má účet –
Organizácie
– Verejné osobnosti
– Inzerenti		Algoritmicky prispôsobené pre mňa
Kanály, odporúčania, trendový obsah a propagované príspevky sú formované mojim správaním a interakciou		- Prehliadaním príspevkov -
Sledovaním účtov -
Otváraním komentárov, odpovedí a vlákien -
Kliknutím na zdieľania, reposty a odporúčania -
Vyhľadávaním hashtagov, kľúčových slov alebo mien účtov
Video / Audio platformyDigitálne priestory, kde mnoho rôznych používateľov alebo organizácií nahráva a zdieľa video alebo audio obsah.- YouTube
– Vimeo
– SoundCloud		Otvorené
– Takmer každý, kto má účet alebo kanál
– Organizácie
– Producenti
médií – Podcasteri		Algoritmicky prispôsobené pre mňa
Odporúčania, fronty automatického prehrávania a navrhované položky sú formované mojou históriou sledovania / počúvania		- Vyhľadávaním konkrétnych položiek -
Prechádzaním zoznamov skladieb alebo čakacích radov
- Sledovaním odporúčaní -
Otváraním kanálov, epizód alebo sérií
- Používaním predplatných
Streamovacie / on-demand službyKurátorské digitálne služby, ktoré ponúkajú prístup ku katalógu médií na požiadanie.- Netflix
- Disney+
- BBC iPlayer -
Arte
- RaiPlay		Kurátorské
- Poskytovateľ -
Autorizovaní producenti -
Licencovaní partneri poskytujúci obsah		Algoritmicky prispôsobené pre mňa
Odporúčania, odporúčané výbery a prezentácia katalógu sú formované mojou históriou sledovania		- Prehliadaním katalógu -
Výberom z odporúčaného obsahu -
Pokračovaním v sledovaní seriálov alebo programov
- Sledovaním odporúčaní -
Vyhľadávaním titulov, žánrov alebo kategórií
Komunikačné / správové aplikácieSúkromné alebo polosúkromné priestory – napríklad aplikácie na zasielanie správ alebo e-mailové aplikácie – na priamu komunikáciu medzi jednotlivcami alebo skupinami.- WhatsApp
- Signal
- Messenger
- Gmail
- Outlook		Riadené
členmi – Účastníci konverzácie –
Členovia skupiny –
Odosielatelia na zozname adresátov		Na základe mojej vlastnej konfigurácie
To, čo vidím, závisí od mojich kontaktov, konverzácií, skupín a toho, ako ich organizujem		- Otváraním konverzácií alebo vlákien -
Čítaním chronologických prúdov správ -
Sledovaním preposlaných správ, odkazov a príloh
- Vyhľadávaním v histórii konverzácií, odosielateľov alebo kľúčových slov
Diskusné fóra / komunitné priestoryInteraktívne priestory – ako sú fóra, diskusné dosky, sekcie komentárov alebo komunitné skupiny – kde používatelia diskutujú, komentujú, kladú otázky a odpovedajú si navzájom.- Reddit
- Discord
- Stack Overflow -
Quora		Polootvorené
– Členovia
– Registrovaní používatelia
– Moderátori		Rovnaké pre všetkých / Na základe mojej vlastnej konfigurácie
To, čo vidím, závisí v prvom rade od toho, do ktorých komunít, serverov, fór alebo vlákien sa prihlásim alebo vstúpim; v rámci nich môže byť viditeľnosť ovplyvnená kladnými hlasmi, moderovaním a triedením.		- Prehliadaním vlákien –
Otváraním odpovedí a podvlákien –
Sledovaním oznámení –
Prechádzaním medzi kategóriami alebo komunitami
– Vyhľadávaním tém, značiek alebo názvov vlákien
\n
\n
\n\n

Niektoré platformy spadajú do viac ako jedného typu – napríklad Telegram (zasielanie správ + verejné kanály), Discord (zasielanie správ + komunita), Reddit (fórum + sociálne médiá), Spotify (streamovanie + vyhľadávanie podcastov).

\n
\n
\n

☑ Bariéry prístupu

\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
BariéraPríkladyĽudia, ktorí sú zvyčajne vylúčení
Finančné bariéry-
Platený obsah -
Poplatky za predplatné - Prémiové členstvo		-
Domácnosti s nízkymi príjmami - Študenti bez prístupu k
inštitúciám - Používatelia v regiónoch so slabšími menami
Jazykové bariéry- Cudzí jazyk
- Akademická alebo technická
terminológia - Zložité vetné konštrukcie		- Ne-rodní
hovoriaci - Používatelia s nižším formálnym
vzdelaním - Mladší používatelia
Bariéry súvisiace so zdravotným postihnutím- Chýbajúca podpora čítačiek
obrazovky - Chýbajúce titulky alebo prepisy -
Nízky kontrast alebo malý text		- Používatelia so zrakovým
postihnutím - Používatelia so sluchovým
postihnutím - Používatelia s kognitívnym postihnutím
Technické bariéry- Vysoké
požiadavky na šírku pásma - Potreba moderných
zariadení - Špecifický softvér alebo aplikácie		- Používatelia so staršími
zariadeniami - Používatelia vo vidieckych oblastiach s obmedzeným prístupom k internetu
- Domácnosti s nízkymi príjmami
Geografické bariéry- Regionálne obmedzenia -
Obmedzenia miestnych platforiem		- Používatelia v obmedzených regiónoch
- Cestujúci
Politické / regulačné bariéry-
Cenzúra zo strany vlády - Vládne zákazy platforiem alebo aplikácií
- Sankcie alebo embargá		- Používatelia v krajinách s reštriktívnou mediálnou politikou
– Aktivisti, novinári, disidenti
Prekážky týkajúce sa účtov a identifikácie- Povinné
vytvorenie účtu - Overenie totožnosti
- Overenie veku		- Používatelia bez e-mailu alebo telefónu
- Používatelia bez úradného preukazu
totožnosti - Neplnoletí bez súhlasu rodičov
Prekážky súvisiace so súkromím- Povinné
zdieľanie údajov -
Požiadavky na sledovanie - Požadované oprávnenia aplikácií		- Užívatelia citliví na ochranu súkromia - Užívatelia vyhýbajúci sa vládnemu sledovaniu - Užívatelia obávajúci sa zberu údajov zo strany spoločností
\n
\n
\n\n

Tieto prekážky sa navzájom nevylučujú, často sa prekrývajú alebo vzájomne posilňujú – napríklad Veľký čínsky firewall blokuje konkrétne platformy iba v rámci tejto krajiny, čím pôsobí ako geografická aj politická/regulačná prekážka.

\n
\n
\n

Systémy prístupu k informáciám

\n

Systémy, prostredníctvom ktorých sa k informáciám pristupuje nepriamo – prostredníctvom náhľadov/úryvkov alebo prostredníctvom syntetizovaných odpovedí na ich základe.

\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Systémy prístupu k informáciámDefiníciaKde mám začať?Čo sa tam zobrazuje?
Vyhľadávacie systémySystémy, ktoré vyhľadávajú a zoradia informácie v reakcii na používateľský dotaz a namiesto samotných položiek vrátia náhľady.vyhľadávacie rozhraniezoznam náhľadov zoradených podľa dôležitosti:
- názvy
- úryvky
- URL adresy
Systémy vyhľadávaniaSystémy, ktoré zobrazujú a spravujú informačné položky vo feedoch alebo adresároch a namiesto samotných položiek vracajú náhľady.rozhranie kanála alebo prehliadaniakurátorské náhľady:
-
nadpisy - karty
- odporúčania
Generatívne systémy umelej inteligencieSystémy, ktoré generujú alebo syntetizujú odpovede na základe informácií namiesto toho, aby používateľov na ne smerovali.okno s výzvougenerovaná, syntetizovaná odpoveď, niekedy s citáciami
\n

☑ Vyhľadávacie systémy {\\[vyhľadávače\\]}

\n

informačné položky prístupné nepriamo prostredníctvom vyhľadávania
→ používatelia zadajú dotaz do vyhľadávacieho rozhrania a dostanú zoradený zoznam náhľadov odkazujúcich na príslušné položky

\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
TypDefiníciaTypické príkladyAký je môj východiskový bod a ako tu hľadám informácie?Čo určuje, ktoré informačné položky sa zobrazia a v akom poradí?Čo dostanem späť?Ako sa odtiaľto dostanem k príslušným informáciám, ak vôbec?

Vyhľadávače

Systémy, ktoré indexujú a zoradia informácie na webe na základe užívateľských dotazov.- Google
- Bing -

DuckDuckGo - Ecosia		- vyhľadávacie pole
– zadávaním kľúčových slov alebo otázok		- môj dotaz
– algoritmy
hodnotenia – relevantnosť
–
aktuálnosť –
optimalizácia pre vyhľadávače – niekedy personalizácia na základe polohy alebo histórie vyhľadávania		Náhľady existujúcich informácií:
- zoradený zoznam výsledkov s úryvkami, názvami a URL adresami
- súhrny generované umelou inteligenciou		- kliknutím na odkaz výsledku, ktorý ma priamo presmeruje na informačnú položku v jej pôvodnom priestore

Vedecké databázy

Systémy, ktoré umožňujú vyhľadávanie a prístup k vedeckým informáciám prostredníctvom vyhľadávania, filtrovania a štruktúrovaných metadát.- PubMed
- JSTOR
- Google Scholar -
ERIC		- formulár rozšíreného vyhľadávania s filtrami
- zadávaním kľúčových slov -
filtrovaním
metadát - kombinovaním vyhľadávacích polí		- môj dotaz
–
zhoda metadát – počet
citácií – poradie podľa
relevantnosti – indexovanie špecifické pre databázu		Náhľady existujúcich informácií:
- bibliografické záznamy -
abstrakty
- niekedy odkazy na plné texty alebo priamy prístup k nim		- kliknutím na plný text –
niekedy priamo v rámci toho istého systému
– niekedy prostredníctvom externého
vydavateľa – niekedy za platobnou bránou alebo inštitucionálnym prihlásením
\n

☑ Vyhľadávacie systémy

\n

informačné položky prístupné nepriamo prostredníctvom kurátorských kanálov alebo adresárov → používatelia prehliadajú kanál alebo adresár a vidia náhľady odkazujúce na príslušné položky

\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
TypDefiníciaTypické príkladyAký je môj východiskový bod a ako tu hľadám informácie?Čo určuje, ktoré informačné položky sa zobrazia a v akom poradí?Čo dostanem späť?Ako sa odtiaľto dostanem k príslušným informáciám, ak vôbec?
KanálySystémy, ktoré prezentujú nepretržitý, personalizovaný tok odporúčaných informácií na základe tém, záujmov alebo správania používateľa.- Google News -
Google Discover -
Apple News -
Flipboard
- Upday
- Microsoft Start		- personalizovaný kanál alebo
rozhranie prehliadania - prechádzaním kanála -
niekedy výberom tém alebo
kategórií - niekedy zadávaním kľúčových slov		- redakčná kurácia -
algoritmická kurácia (najmä detekcia trendov)
- algoritmická personalizácia (najmä personalizované hodnotenie, odporúčania)		Náhľady existujúcich informácií:
-
titulky - karty
-
úryvky - miniatúry
- odporúčania z rôznych zdrojov		- ťuknutím alebo kliknutím na nadpis, kartu alebo
náhľad – tým sa dostanem k informačnému prvku v jeho pôvodnom priestore
AdresáreSystémy, ktoré organizujú informačné položky do prehľadávateľných katalógov s kategóriami, grafmi a odporúčaniami.- Apple Podcasts -
Spotify Podcasts -
Pocket Casts		- rozhranie na prehliadanie s kategóriami a
rebríčkami - prehliadaním kategórií alebo rebríčkov -
sledovaním odporúčaní -
niekedy zadaním kľúčových slov		- redakčná kurácia -
algoritmická kurácia (najmä detekcia trendov – „rebríčky popularity“)
- algoritmická personalizácia (niekedy odporúčania)		Náhľady existujúcich informácií:
- zoznamy s názvami, popismi a
zoznamami epizód -
miniatúry - hodnotenia
- niekedy odporúčania		- ťuknutím alebo kliknutím na záznam –
niekedy môžem položku prehrať priamo v aplikácii –
prechod na základný hostiteľ nie je vždy viditeľný
\n

Niektoré platformy fungujú ako systémy vyhľadávania aj ako digitálne kanály – napríklad Apple Podcasts a Spotify Podcasts zobrazujú podcasty hostované inde, ale obsah prehrávajú aj priamo v aplikácii.

\n

☑ Generatívne systémy umelej inteligencie

\n

informačné položky prístupné nepriamo prostredníctvom generatívnej syntézy
→ používatelia zadajú výzvu a dostanú syntetizovanú odpoveď, niekedy s odkazmi na podkladové položky

\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
TypDefiníciaTypické príkladyAký je môj východiskový bod a ako tu hľadám informácie?Čo určuje, ktoré informácie sa zobrazia a v akom poradí?Čo dostanem späť?Ako sa odtiaľto dostanem k príslušným informáciám, ak vôbec?

AI založená na trénovacích dátach

Systémy, ktoré generujú odpovede na základe vzorov naučených počas trénovania, bez vyhľadávania v reálnom čase z externých zdrojov.- ChatGPT
- Claude
- Gemini		- okno s výzvami alebo
rozhranie chatu – zadávaním výziev, otázok alebo následných pokynov		- moja výzva –
základný model systému –
trénovacie dáta s obmedzením znalostí		Generovaný obsah:
- syntetizovaná odpoveď
- na základe vzorov z trénovacích dát
- zriedka s odkazmi na konkrétne zdroje		- generovaná odpoveď je zvyčajne konečným výsledkom –
základné zdroje zvyčajne nie je možné vyhľadať

RAG* AI

Systémy, ktoré syntetizujú odpovede vyhľadávaním relevantného obsahu z externých zdrojov v čase zadania dotazu – z otvoreného webu alebo z korpusu poskytnutého používateľom.- Perplexity
- NotebookLM
-
Copilot - Bing Chat		- okno s výzvou alebo vyhľadávacie
rozhranie - zadávaním výziev alebo otázok
- niekedy po nahratí zdrojov poskytnutých používateľom		- môj podnet –
mechanizmus vyhľadávania (vyhľadávanie na webe alebo korpus dokumentov)
– základný model systému		Generovaný obsah
:- syntetizovaná odpoveď na základe vyhľadaných
zdrojov- zvyčajne s citáciami základných položiek		- prostredníctvom citovaných zdrojov alebo odkazov, ak sú k
dispozícii – na overenie syntézy voči pôvodným položkám
\n

AI asistenti založení na trénovacích dátach čoraz častejšie zahŕňajú režimy vyhľadávania (napr. ChatGPT s vyhľadávaním na webe, Claude s vyhľadávaním). Keď sú aktivované, fungujú ako systémy RAG pre danú požiadavku – hranica medzi týmito dvoma typmi závisí skôr od režimu ako od produktu.

\n

*RAG (Retrieval-Augmented Generation): metóda, ktorá kombinuje generovanie umelej inteligencie s vyhľadávaním z definovaného korpusu zdrojov – systém syntetizuje odpovede na základe vyhľadaného obsahu, a nie len na základe svojich trénovacích dát.

","UPDATEDAT":"2026-05-12T21:46:30.915Z","LANG":"sk","ID":"07a4eb25-fb97-4e00-80de-0a402adbd79d","TITLE":"Informácie, zdroje a informačné prostredia","SOURCELANG":"en"}